211 - výpisy municipálny úver

Mohla to byť hodinka
Prvá
májová infožiadosť bola veľmi krátka a zároveň veľmi jednoduchá. Do archívu nebolo treba ísť a vybaviť sa dala za hodinu. Odpoveď prišla na jedenásty pracovný deň.
Sprievodný text v maile bol v rozsahu jedného riadku, odpoveď na hlavičkovom papieri v rozsahu tri
a pol riadka. V prílohách boli skeny dokopy šiestich dokumentov. Áno,
malo ich byť osem (výpisy z dvoch účtov za štyri mesiace). Odvolanie voči čiastočnému zamietnutiu (bez rozhodnutia) som však neposlala, hoci som mohla. Zhrnutie infožiadosti – informácie existujú a čiastočne
boli poskytnuté.
Infožiadosť 4.5.2026

Odpoveď 19.5.2026


(Jednotlivé výpisy z príloh sú na konci článku.)
Je vlastne úsmevné, že úrad tvrdohlavo trvá na tom, že jeho
výklad termínu doručenia je správny. (Ak to niekoho zaujíma, vysvetlenie je vo farebnom rámčeku nižšie.)
Je vlastne irelevantné, že v odpovediach úrad opakovane uvádza nesprávne
číslo domu. Stane sa – raz sa to omylom zadá chybne a potom sa už bez kontroly len kopíruje.
Nevadí.
Čo už je podstatné, je to, že úrad prakticky vždy využíva lehoty do posledného (alebo
predposledného) dňa a to aj vtedy, keď má odpoveď pripravenú skôr (viac
napr. TU).
To už sú obštrukcie, čiže zámerné narúšanie, zdržiavanie
alebo blokovanie procesu. Čo tým chce úrad dosiahnuť, mi doteraz nie je jasné. Odpovede
nakoniec poslať aj tak musí a navyše si zamestnankyne sami sebe komplikujú
pracovný život.
Ešte závažnejšie je, že úrad opakovane posiela neúplné, zmätočné alebo žiadne
odpovede. Na to infozákon pamätá a dokonca za takéto jednanie stanovuje
sankcie (§ 21a, odsek 2 zákona č. 211/2000 Z. z.).
Opakovane je mi pritom vytýkané, že údajne obecný úrad údajne "bombardujem" infožiadosťami. Napriek tomu, že realita je úplne inde.
Považujem preto za vhodné uviesť ešte jednu informáciu k tým, ktoré som zmienila už v predchádzajúcich článkoch.
Napriek opakovaným
porušeniam zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo strany nášho obecného úradu som (za súčasného vedenia
obce) nepodala na okresný úrad ani jeden návrh na priestupkové konanie. Doteraz
som zákon č. 211/2000 Z. z. využívala len na to, na čo je primárne určený – na získavanie informácií,
ktoré mi inak obecný úrad dlhodobo neposkytoval (napriek tomu, že ide o zákonnú
povinnosť úradu a štandardnú súčasť pracovných povinností zamestnancov úradu).
Ešte inak - doteraz som nevyužívala možnosť na okresnom úrade žiadať
o riadne (v zmysle správneho poriadku a ďalších predpisov) prejednania priestupkov konkrétnych
pracovníkov úradu (vrátane starostu obce), hoci mi ju zákon poskytuje.
Pozrela som si teraz moju excelovskú tabuľku so zoznamom infožiadostí, ktoré som od augusta minulého roka poslala na náš obecný úrad. Ak by som sa rozhodla týmto spôsobom riešiť všetky porušenia infozákona, "v hre" by boli pokuty v súhrnnej výške viac ako 40 000 €.
Podotýkam, že by išlo o osobnú zodpovednosť jednotlivých pracovníkov. Takéto pokuty sa teda neukladajú obci, ale konkrétnym osobám (= pracovníkom, ktorí jednotlivé odpovede spracúvali).
Lehoty na vybavenie žiadosti
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 14 ods. 4 uvádza: "Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať."
Formulácia zákona je striktná a výslovná. Zákon nehovorí o pracovnej dobe úradu, ani o okamihu, keď si zamestnanec žiadosť prečíta. Ak elektronická žiadosť príde do elektronickej schránky obce v pondelok večer, bola oznámená v pondelok večer a týmto dňom je aj podaná.
Obec však dlhodobo zastáva iný výklad a pri žiadostiach doručených po pracovnej dobe považuje za deň podania až nasledujúci pracovný deň.
Jednoznačne však ide o nesprávny výklad zákona.
Zároveň však treba povedať, že (v porovnaní s ostatnými porušeniami infozákona, ktorých sa náš obecný úrad opakovane dopúšťa) praktický význam tohto sporu je pomerne malý.
A to aj napriek tomu, že úrad svoje odpovede takmer výlučne posiela až na samom konci zákonnej lehoty a v praxi sa tak opakovane dostal do omeškania aj kvôli vlastnému spôsobu počítania lehôt.
(Nasledujú už len prílohy, potom PS pre "cezpoľných" čitateľov a zoznam súvisiacich článkov.)
PS pre "cezpoľných" čitateľov – na náhľadovej fotke je spojenie ulíc Moravská a Dlhá. Niekto si uprostred obce zriadil malú čiernu skládku zo starého nábytku. Zber veľkoobjemového odpadu na zbernom dvore bol pritom nedávno. A na jeseň zase bude.

Je to pekná ilustrácia toho, že keď obec sama produkuje vizuálny chaos, neporiadok a šlendrián,
vedenie obce sa nemôže čudovať, že časť obyvateľov k svojmu okoliu
pristupuje podobne.
Napríklad dva roky neosadená informačná tabuľa na Povodňovom
námestí bola (predpokladám, že niektorým z pracovníkov obce) pred mesiacom "vyriešená" viazacou páskou (zip tie).
Je to
drobnosť, ale celok sa skladá z detailov.

Celkovo obec dlhodobo produkuje rôzne dočasné riešenia, ktoré sa stanú
trvalými, alebo obec necháva veci roky neopravené.
Pritom sú to finančne aj časovo nenáročné záležitosti.
Sociológovia v takýchto prípadoch hovoria o tzv. teórii rozbitých okien. V
skratke: prostredie, ktoré pôsobí zanedbane, provizórne alebo chaoticky, ľuďom podvedome
signalizuje, že pravidlá tu nie sú dôležité.
Verejný priestor pritom ľudí vychováva.
Ak chceme od ľudí poriadok a ohľaduplnosť, musí ich k tomu viesť aj samotný
verejný priestor.

Súvisiace články:
Zmena úradných hodín
Prečo som sa vlastne pýtala
Poďme spolu hovoriť
seriál o infožiadostiach nájdete TU