Keď som písala minulý článok o údajnom "bombardovaní" a "zahltení" nášho obecného úradu, rozmýšľala som nad tým, koľko z tých mojich infožiadostí by som vôbec nemusela podávať, AK by náš úrad pracoval aspoň trochu efektívnejšie.

Napríklad AK by zverejnil dokumenty skôr ako na konci zákonnej lehoty (pri povinne zverejňovaných dokumentoch).
Alebo AK by ich proste aspoň zverejnil, pretože (napríklad) podklady k rokovaniu obecného zastupiteľstva pre obyvateľov obce úrad nezverejňuje vôbec (a tak občanom nezostáva nič iné, len sa pýtať).
Dôvodové správy k podkladom sú skôr výnimka ako pravidlo (a tak sa musia pýtať aj poslanci). Veľa vecí by sa dalo vybaviť informatívnym článkom v obecných novinách, alebo včasným oznamom na webe obce.

A tak.

Potom som si povedala, že však si to vlastne môžem spočítať. Zobrala som si svoju excelovskú tabuľku, ktorú si priebežne dopĺňam a urobila som si podľa nej ďalšiu.
Môžeme diskutovať o jej užitočnosti a celkovej výpovednej hodnote, ale myslím si, že nejaký výstup to je v každom prípade.

Najprv zase krátke zhrnutie pre nových alebo nepravidelných čitateľov. (Ak ste čítali predchádzajúce články, alebo vás zaujíma len to, o čom bola reč v perexe, pokojne preskočte pod najbližšiu oddeľovaciu čiaru.)

S obecným úradom som najprv dlho (viac ako 2,5 roka) komunikovala len neformálne mailom, a/alebo otázkami na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a na zasadnutiach jednotlivých komisií. Odpovede som však dostávala len sporadicky. Po oznámení z úradu, že tento spôsob komunikácie už nebude možný, som od augusta 2025 začala posielať každý pondelok infožiadosť.

Obec totiž informácie poskytovať musí, je to povinnosť zo zákona a súčasť pracovných povinností zamestnankýň obecného úradu. (Aj) za túto prácu ich platíme (my, obyvatelia obce) z našich spoločných peňazí.

Paradoxne si úrad sám takto skomplikoval pracovný život, pretože na bežný e-mailový dopyt občana stačí odpovedať e-mailom, často jednou vetou alebo priložením dokumentu. Žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. musí úrad zaevidovať, sledovať zákonné lehoty, posúdiť rozsah požadovaných informácií, pripraviť formálnu a vecne správnu odpoveď a v prípade neposkytnutia informácie vydať rozhodnutie. Administratívna a teda aj časová náročnosť je preto výrazne vyššia.

Na zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 18.11.2025, mi bolo vytknuté, že moje infožiadosti nepodávam na podateľni, ani ich neposielam cez e-slovensko.
To síce robiť nemusím (žiadosť o informáciu je podľa infozákona možné podať dokonca aj ústne - čiže čisto doslovne stačí spýtať sa na zasadnutí OZ), ale dobre. Chcete, máte to mať. A začala som na úrad posielať všetko cez ÚPVS (Ústredný portál verejnej správy).

Tým sa však z jednoduchého e-mailu stalo formálne elektronické podanie, ktoré si vyžaduje evidenciu, spracovanie a ďalšie administratívne úkony. Čiže namiesto niekoľko minútovej e-mailovej komunikácie vznikla ďalšia plnohodnotná úradná agenda. Obec si tak sama zvolila spôsob komunikácie, ktorý je pre ňu časovo aj administratívne náročnejší.

V ultraskratke - celý čas môjho občianskeho aktivizmu (teda toto volebné obdobie) nežiadam od úradu nič iné, len aby pracoval tak, ako podľa zákonov tohto štátu pracovať má.

Do toho patrí aj riadne informovanie občanov. Čiže ak sa občan pýta na verejné veci, je to normálny stav. Nie problém.

Samozrejme, právne existujú rôzne režimy: neformálna otázka niekde pri náhodnom stretnutí, otázka v diskusii na OZ, infožiadosť, sťažnosť, podnet, petícia... Ale z pohľadu občana je to často stále o tom istom: chcem vedieť, čo sa deje s vecou, ktorá sa týka obce.

Z tohto pohľadu je úplne jedno, kde a ako a kto sa pýta. Dobrá samospráva si vzápätí položí vlastnú otázku: "Je toto informácia, ktorú by mali vedieť aj ostatní?" Ak áno, zverejní ju.
Hotovo.

Dobrý starosta teda ani neuvažuje: "Ako odpoviem tomuto jednému občanovi?"
Ale: "Ako zabezpečím, aby sa ma na to nemuselo pýtať ďalších dvadsať?"

To je úplne iný spôsob rozmýšľania.

Príklad - občan niekde pri náhodnom stretnutí so starostom: "Prišiel mi výmer na smeti a vôbec tomu nerozumiem. Ako sa vlastne počíta ten poplatok?"
Starosta: "Dobrá otázka."

Nasledujúci pracovný deň napíše (alebo zabezpečí, aby niekto napísal a zverejnil) článok na obecný web, a/alebo článok do obecných novín, spolu s príkladom výpočtu a odpoveďami na časté otázky.
Výsledok: jeden občan sa spýtal a sto občanov dostalo odpoveď.

Dobrý starosta tak šetrí čas sebe aj svojim podriadeným a poskytuje občanom dobrú správu.
Win-win.

Lebo transparentnosť nie je len hodnota. Je to aj veľmi praktický nástroj na znižovanie administratívy. Každá zverejnená odpoveď znamená potenciálne jednu otázku menej. Každý zverejnený dokument znamená potenciálne jednu infožiadosť menej. Každé zrozumiteľné vysvetlenie znamená potenciálne jednu diskusiu menej.

(Text kurzívou prípadne pokojne preskočte.)

Riešenie typu win-win (výhra – výhra) je také riešenie, pri ktorom obe strany získajú viac, než keby si každá presadzovala len svoj vlastný záujem.

Nejde o kompromis, pri ktorom každý niečo stratí. Naopak, ide o hľadanie spôsobu, ako dosiahnuť cieľ jednej strany bez zbytočných negatívnych dôsledkov pre druhú stranu.

V prostredí samosprávy môže mať riešenie typu win-win napríklad podobu zverejnenia informácií na webovej stránke obce. Občania získajú informácie bez nutnosti pýtať sa a obec ušetrí čas, ktorý by musela venovať opakovanému odpovedaniu na rovnaké otázky.

Opakom riešenia win-win je situácia, keď jedna strana síce dosiahne svoj cieľ, ale za cenu vzniku ďalších problémov, konfliktov alebo zbytočnej administratívy pre všetkých zúčastnených.

Ako príklad časovej úspory infožiadosť, ktorú som podala 1.12.2025 a žiadala som v nej o zaslanie schváleného rozpočtu obce na rok 2026, dôvodovej správy a podkladov k tvorbe tohto rozpočtu (= podklady, ktoré mal úrad predložiť poslancom).

*** 

Schválený rozpočet obce 2026 – časová náročnosť jednotlivých riešení

Variant 1 – včasné zverejnenie

18.11.2025 (utorok) obecné zastupiteľstvo schválilo rozpočet.
19.11.2025 (streda) mohol byť schválený rozpočet zverejnený na webovej stránke obce.

Časová náročnosť pre úrad:  
export dokumentu do PDF, 
nahratie na web. 
Odhad: 5 minút.

Výsledok: 
občania si dokument stiahnu sami,  
nevznikajú otázky, kde sa rozpočet nachádza,  
nevzniká infožiadosť.

***

Variant 2 – obyčajný e-mail

1.12.2025 občan požiada e-mailom o zaslanie schváleného rozpočtu, dôvodovej správy a ďalších podkladov k tvorbe rozpočtu.

Úrad: 
otvorí e-mail, 
klikne na "odpovedať", 
priloží dve existujúce PDF, 
dopíše vetu: "Rozpočet a dôvodová správa sú v prílohe. Ďalšie podklady obec nemá k dispozícii." 
Odhad časovej náročnosti: 2–5 minút.

***

Variant 3 – infožiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

1.12.2025 občan podá infožiadosť.

Úrad musí zaevidovať podanie, sledovať zákonnú lehotu, vyhľadať požadované informácie, pripraviť odpoveď a odoslať odpoveď. 

Úrad: 
zaevidovanie podania 3–5 min, 
pridelenie na vybavenie 1–2 min, 
vyhľadanie dokumentov 2–5 min, 
vypracovanie odpovede 3–10 min, 
vytlačenie/podpis/sken 3–5 min, 
odoslanie a založenie do spisu 2–5 min,
Spolu približne 15–30 minút.

***

Varianta 4 – formálne elektronické podanie cez ÚPVS.

1.12.2025 občan podá infožiadosť cez ÚPVS.

Úrad: 
prijatie správy do elektronickej schránky 1–2 min,
zaevidovanie podania 3–5 min,
otvorenie a kontrola príloh/podpisu 2–5 min,
pridelenie na vybavenie 1–2 min,
vyhľadanie dokumentov 2-5 min,
vypracovanie odpovede 3–10 min,
schválenie a podpis odpovede 2–5 min,
odoslanie cez ÚPVS a založenie do spisu 2–5 min, 
Spolu približne 16–37 minút.

***

Odpoveď z úradu prišla 16.12.2025, teda na jedenásty pracovný deň.

V ten istý deň bol rozpočet prvýkrát zverejnený aj na webovej stránke obce. Od schválenia rozpočtu po jeho zverejnenie tak prešlo dvadsať pracovných dní.
Na úkon, ktorý mohol zabrať doslova päť minút a úrad ho urobiť jednoducho MUSÍ.

Ďalej - v tomto prípade obec poskytla k rozpočtu dôvodovú správu, ktorá vysvetľuje len to, prečo bol rozpočet na schválenie predložený už v novembri (a nie v decembri ako po predošlé roky) a ďalej uviedla, že nedisponuje analytickými podkladmi, ekonomickými rozbormi ani inými dokumentmi, ktoré slúžili na rozhodovanie o tvorbe rozpočtu.

Inými slovami, občan sa nedozvedel, na základe čoho vlastne rozpočet vznikol, aké ciele má obec v nasledujúcom roku, aké riziká obec identifikovala, ani akými argumentmi boli jednotlivé rozpočtové rozhodnutia odôvodnené. 

Otázka - má si teda napísať ďalšie infožiadosti? 

V excelovskej tabuľke nižšie sú uvedené infožiadosti, ktoré som na úrad poslala od 11.8.2025, už som k nim dostala z úradu odpovede a už je tu o nich samostatný článok (alebo v najbližších dňoch bude). 

Rozdelila som ich podľa toho, či bola informácia poskytnutá, alebo či došlo k oficiálnemu potvrdeniu, že dokument (a/alebo podklad, analýza, evidencia...) neexistuje, (a/alebo) či proces neprebehol tak, ako by človek očakával (alebo dokonca ako vyžaduje zákon).

Na našom úrade totiž ani získanie požadovanej informácie automaticky neznamená, že občan dostane odpoveď na svoju otázku. Častým výsledkom býva len formálna informácia, alebo informácia v minimálnom rozsahu; alebo dokument, z ktorého vyplynú ďalšie otázky.

***

Odpovede úradu na moje infožiadosť sa tak dajú rozdeliť do šiestich veľmi zaujímavých kategórií:

1. Informácia existuje a bola poskytnutá
2. informácia existuje, bola poskytnutá a jej správnosť alebo zákonnosť je sporná
3. Informácia existuje, ale nebola poskytnutá
4. Informácia neexistuje
5. Nejasné / čiastočné informácie 
6. Bez odpovede

***

V poslednom stĺpci uvádzam, či úrad včasným (a/alebo proaktívnym) zverejnením informácie mohol infožiadosti predísť.
Rozlišujem pritom, či ide o informáciu, ktorá sa v dobre spravovaných obciach bežne občanom poskytuje (napríklad informácie o nejakom pripravovanom projekte), alebo či ide o informáciu, ktorá sa zvyčajne poskytuje iba na vyžiadanie.

Pretože v mojich infožiadostiach býva viacero otázok, v tabuľke môže byť pri jednej žiadosti vyznačených viac možností (napríklad odpovede na dve otázky boli poskytnuté a boli úplné, tretia odpoveď bola nejasná alebo neposkytnutá).

Do prvého stĺpca som dala krížik aj v prípadoch, keď odpoveď ukázala, že daná oblasť nie je riešená optimálne (napríklad nevymožené podlžnosti právnických osôb). Značka tu teda znamená len to, že som dostala úplnú a presnú odpoveď.

V druhom stĺpci sú značky v prípadoch, keď odpoveď ukázala, že daná oblasť nie je z nejakého dôvodu riešená správne (napr. bolo porušené uznesenie OZ).

Do piateho stĺpca (nejasné alebo čiastočné odpovede) som dala značku aj v prípadoch, keď som musela podávať odvolanie voči fiktívnemu alebo čiastočnému zamietnutiu odpovede.

K poslednému stĺpcu ako príklad bežne neposkytovanej informácie - hneď prvá žiadosť v tabuľke o platoch zamestnankýň obecného úradu. Pýtala som sa, pretože z predošlých skúseností s našim úradom sa ukazovalo, že kvalita práce pracovníčok obecného úradu v mnohých prípadoch nedosahuje ani bežný štandard. Platíme im však v priemere takmer dvojnásobne, ako by sme podľa tabuliek platiť mohli (a asi aj mali).
Ani by mi nenapadlo sa na to pýtať, ak by som ako občan bola s ich prácou spokojná. Čiže v konečnom dôsledku mohol úrad predísť aj tejto infožiadosti, ale v tabuľke som ju v poslednom stĺpci označila ako N (nie), lebo bežne táto informácia na obecných weboch nebýva.

(V ďalších pokračovaniach môjho seriálu o infožiadostiach potom budem tieto informácie písať tiež.)

Takže zhrnutie - aj pri úplne základnej informačnej politike úradu to mohli byť tri infožiadosti minulý rok a tri infožiadosti za prvý kvartál tohto roka. 

Hm. 

PS pre "cezpoľných" čitateľov - na náhľadovej fotke je aktuálny stav historickej budovy obecného úradu. Hotovo má byť do konca tohto mesiaca. 

Perličky z OcÚ - Zabudnite na maily
Zmena úradných hodín
seriál o infožiadostiach nájdete TU