Rokovací poriadok obecného zastupiteľstva bol schválený 17.3.2021 (účinnosť od 1.6.2021), teda ešte minulé volebné obdobie za minulého starostu, a presne podľa toho aj vyzerá.

Aby som spomenula aspoň niektoré problémové ustanovenia:
- absolútna dominancia predsedajúceho (zvyčajne starosta) nad programom a priebehom rokovania;
- extrémne slabé ustanovenia ohľadom predloženia podkladov pre poslancov;
- neexistenia povinnosti predloženia podkladov verejnosti;
- možnosť vystúpenia verejnosti je úplne pod kontrolou predsedajúceho a poslancov;
- predsedajúci môže kedykoľvek odňať slovo komukoľvek;
- nulová úprava konfliktu záujmov pri rokovaní.

Obzvlášť zaujímavo je na zasadnutí "vyriešená" účasť verejnosti – a hlavne možnosť jej prejavu.

Článok 4, bod 11.
Verejnosť má právo zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva a vyjadrovať na nich svoj názor. Ak chce vystúpiť priamo k prerokúvanému bodu programu, na základe prihlásenia sa zdvihnutím ruky predsedajúci v rozprave mu udelí slovo, ak sa na tom uznesie nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. V prípade, že verejnosť chce vystúpiť k problematike, ktorá nie je predmetom rokovania, predsedajúci jej udelí slovo po odsúhlasení nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov v bode "Diskusia". Časový rozsah vystúpenia nesmie presahovať 2 minúty.

Stojí za zmienku, že prítomní občania často vôbec netušia, čo sa vlastne na rokovaní deje. Materiály sa pre občanv nezverejňujú a na zasadnutiach pomerne pravidelne predsedajúci smerom k poslancom povie: "Materiály ste dostali mailom, má niekto k tomu niečo? Nikto nič? Tak môžeme hlasovať."
Takmer nikdy sa nečítajú ani len dôvodové správy. Ak teda vôbec nejaké existujú. Dlho sa nevypracúvali vôbec (s výnimkou rokovania o znížení navýšenia platu pre Šimkoviča); aj teraz sú na rokovaniach predkladané len k niektorým bodom. 

Prítomných občanov sa predsedajúci počas rozpravy ani len nespýta, či nemajú k práve preberanej veci nejaké otázky alebo pripomienky. 
Verejnosť má teda síce podľa rokovacieho poriadku právo vyjadriť svoj názor, ale len ak vedia, o čo ide; a hlavne – ak im to predsedajúci a/alebo väčšina poslancov umožní.

Nie raz, nie dvakrát som si po prihlásení sa o slovo v priebehu rokovania vypočula: "Až v diskusii, pani Miškerníková."
No super, diskusia býva predposledný bod programu, kedy je daná vec už poslancami odhlasovaná, takže si môže ktokoľvek z občanov pripomienkovať čo len chce, nezmení tým ale vôbec nič.

Háčik je v tom, že zasadnutie obecného zastupiteľstva síce formálne patrí poslancom, ale tí tam nesedia ako zvrchovaní vládcovia, ktorí rozhodujú bez ohľadu na ostatných. Sú to zástupcovia obyvateľov obce – teda ľudí, ktorých životy rozhodnutia poslancov priamo ovplyvňujú. Vypočutie si názoru verejnosti preto nie je nadstavba alebo nejaký bonus, ale prirodzená súčasť spätnej väzby, aby rozhodovanie neprebiehalo odtrhnuté od reality. Bez toho sa zo zastupiteľstva stáva uzavretý systém bez možnosti korekcie.

Ďalšia vec sú tie dve minúty ako časový limit vystúpenia občana. 
Na prvý pohľad je časový limit potrebný, aby sa zasadnutie zbytočne nenaťahovalo a aby mal priestor každý. Zasadnutia majú byť efektívne a treba nejako vyriešiť rovnosť priestoru. To je legitímny princíp a potiaľto je to v poriadku.

Na druhej strane však zasadnutia v priemere trvajú hodinu až hodinu a pol. V priestore pre verejnosť zvyčajne sedí najviac päť ľudí. Ak by všetci z nich mali dodržať časový limit dve minúty, diskusia by trvala asi desať minút. Čo sa bežne dialo aj bez uplatňovania časového limitu.
Navyše, diskusia sa zbytočne nenaťahuje kvôli otázkam, ale kvôli reakciám poslancov či starostu. Na otázku, na ktorú sa dá odpovedať systémom áno/nie, bežne odpovedá niekto iný ako oslovený a odpovedá niečo úplne iné, ako sa občan pýta.

V skutočnosti teda časový limit rieši nesprávnu časť problému.
Zároveň dvojminútový limit nepočíta s tým, že nie všetky témy sú rovnako jednoduché. Krátka otázka sa do limitu zmestí, zložitejšia vec alebo stanovisko už nie. V takom prípade má občan síce formálne priestor, ale nie reálnu možnosť povedať to podstatné.

Ďalej – z rokovacieho poriadku vôbec nie je zrejmé, ako sa tie dve minúty vlastne určujú. Rátajú sa dve minúty na jednu otázku? Alebo sa ráta celkový čas, kedy občan hovorí? A ak je to celkový čas, má sa časomiera prerušovať, keď začne občanovi niekto skákať do reči? (Čo sa u nás na zastupiteľstvách dialo úplne bežne a snáď už je aspoň toto vyriešené.) Ráta sa do limitu čas, kedy odpovedá niekto iný ako oslovený a občan tak musí svoju otázku položiť znova?

A ako sa vôbec ten čas má merať? Na mobile v ruke predsedajúceho? Ako má v takom prípade občan vedieť, koľko času už vyčerpal?

Ešte ďalšia vec – predsedajúci môže odobrať slovo, ak diskutujúci nehovorí k veci (článok 4, bod 16).
No dobre, ale čo je to 'k veci'? Viackrát na zasadnutí odznelo (od starostu, aj od niektorých poslancov), že sa má diskutovať len k tomu, o čom sa rokovalo. A ústavou zaručená sloboda prejavu v našej obci neznamená nič?

Jasne, ak by niekto chcel pol hodiny riešiť, ako kto pečie bábovku, tak má zmysel mu slovo odobrať . Lebo to JE zdržovanie a JE to od veci, v takom prípade nie je čo riešiť.
Ale čo v prípade, že sa diskutujúci pýta na obecnú vec, na ktorú sa ale orgánom obce nechce odpovedať? Označí to predsedajúci za 'nie k veci'? A budeme sa ďalej kolektívne tváriť, že niektoré problémy neexistujú, lebo tu je taká obyčaj, že sa veci nechávajú vyhniť?

Zdá sa vám to ako rýpanie sa v blbostiach?

No, viete, raz (trebárs za pár rokov, trebárs za inej 'politickej konštelácie'...) by sa vám mohlo stať, že sa dostanete do situácie, keď budete na tej strane, ktorá nemôže prehovoriť.
Potom by vám to už ako blbosť asi nepripadalo.

Ide proste o to, že pravidlá majú byť určené tak, aby boli jasné a rovnaké vždy a pre všetkých. Ak si ich možno vyložiť v rôznom čase a pre rôznych ľudí rôzne, prestávajú byť pravidlami a stávajú sa nástrojom. Podľa aktuálnej "potreby" toho, kto rozhoduje, sa použijú TAK alebo ONAK. Výsledkom je nepredvídateľnosť – človek nikdy nevie, čo vlastne kedy a pre koho platí.

A vôbec, toto všetko tu už bolo. 

Nielen v mojom prípade. Ale nech nevyťahujem cudzie staré veci, tak (napríklad) odobraté slovo na zasadnutí OZ 1.8.2023 a dve minúty na zasadnutí 14.12.2023. 

***

Zasadnutie OZ 1.8.2023 

https://www.zahorskaves.sk/data/news_files/zahorskaves.sk/92048/zapisnica-zo-zasadnutia-oz-dna-01-08-2023.pdf

***

Zasadnutie OZ 14.12.2023 

https://www.zahorskaves.sk/data/news_files/zahorskaves.sk/92060/zapisnica-zo-zasadnutia-oz-dna-14-12-2023.pdf

***

Pomohlo to bývalému starostovi? Zavrel niekomu ústa? 
Povedala by som, že ani veľmi nie. 

A za nového vedenia...

Po deviatich minútach od začiatku zasadnutia OZ 13.11.2025 neumožnenie diskutovať (v zázname najprv od 0:50 do 1:10 a potom od 9:30 do 13:30)

***

'Máte dve minúty' na zasadnutí OZ 18.11.2026 (v zázname od 1:43:00 do 1:52:00)

***
Ďalšie 'dve minúty' na zasadnutí OZ 9.12.2025 (v zázname od 1:08:50 do 1:12:00)

***

Rôzne pravidlá pre rôznych diskutujúcich na ostatnom zasadnutí OZ 31.3.2026
(Diskusia v zázname začína od 0:39:30 a oplatí sa pozrieť do konca do 0:58:10.) (Pridávam dočasný link zo živého vysielania cez FB, keď bude dostupný videozáznam, vymením https://www.facebook.com/share/v/183AZUBQFw/ )

***

K tomu, že dvojminútové ustanovenia rokovacieho poriadku sa raz uplatňujú, inokedy nie – zasadnutie OZ 10.2.2026, diskusia začína o 0:29:20 do 0:35:07 (celkovo aj s odpoveďami necelých šesť minút, štyria diskutujúci).

A aby som nezabudla. 
Ešte k tým náznakom ako všetci vieme, o kom/o čom je reč.

27.3.2026 som z obecného úradu ako súčasť odpovede na jednu z mojich infožiadostí dostala aj presnú štatistiku toho, ako vraj úrad zdržujem a zahlcujem nezmyselnými žiadosťami.
(Kontext a celý text pridám v článku o tejto infožiadosti, týkala sa projektov obce v roku 2025. Povinná osoba je obec, žiadateľ som ja.)

Je to jednoduchá matematika. Šestnásť hodín na štyroch infožiadostiach je v priemere štyri hodiny na každú.

Posielam jednu infožiadosť týždenne (s troma výnimkami za osem mesiacov, kedy som z rôznych dôvodov poslala dve žiadosti za týždeň). Na úrade pracuje päť zamestnankýň, ich fond pracovného času je 7,5 hodiny x päť dní do týždňa x päť zamestnankýň, čiže spolu je to týždenne 187,5 hodín. Štyri hodiny na vybavenie jednej mojej infožiadosti z toho tvoria 2,13 % z celkového pracovného času.
Zároveň štyri infožiadosti mesačne na päť zamestnankýň vychádza v priemere 0,8 žiadosti na jednu zamestnankyňu. Na mesiac.

Rozhodnutie písala obecná právnička a niekde sa pri počítaní papierov sekla. Môžeme si prípadne tie žiadosti prejsť spolu. Niekedy. Niekde.
Od 1.1.2026 do 27.3.2026 som podala dvanásť infožiadostí – a áno, pretože úrad ich nevybavil riadne a/alebo včas, v siedmych prípadoch som podala odvolanie voči fiktívnemu alebo čiastočnému zamietnutiu + jeden rozklad.
To znamená, že obecný úrad v tomto období porušil infozákon v 2/3 prípadov. Ale na vine som podľa úradu ja?

Chucpe.

PS pre cezpoľných čitateľov – na náhľadovej fotke je socha svätého Vendelína z roku 1822. Nachádza sa na križovatke ulíc Stupavská a Družstevná. Stupavská je hlavný ťah cez obec v smere od Vysokej pri Morave. 

2010 a 2013

Zdroj: https://kriz.epocha.sk/sochy-svatych/okres-malacky/zahorska-ves-sv-vendelin-1822

12.4.2026

Súvisiace články: 
Dve muchy jednou ranou
Keď dvaja robia to isté...
Seriál o infožiadostiach