Kto stráži strážcov?

Quis custodiet ipsos custodes?
Ostatný víkend som pridala na fb text, ktorý teraz zverejňujem aj tu. Ako kontrolovať moc a tých, ktorí majú dohliadať na poriadok, aby sami nezneužívali svoje postavenie?
Dnes o polnoci sa začína volebné moratórium. Ako predsedníčka miestnej volebnej komisie ho budem dodržiavať tiež. Aj doteraz som sa vzhľadom na túto funkciu do predvolebných diskusií zapájala len minimálne. Koniec-koncov, popísala som toho za ostatné štyri roky celkom dosť. Kto chce, premýšľa a vidí. Kto nechce, tak jednoducho nechce.
(K článku v nedeľu, keď už budú známe výsledky volieb, dopíšem pokračovanie.)
Zvláštnou zhodou okolností som sa vo voľbách, ktoré sa budú konať 24. októbra, stala predsedníčkou miestnej volebnej komisie (MVK).
Po štyroch rokoch, počas ktorých sa pomerne intenzívne venujem fungovaniu našej samosprávy, som sa teda teraz bližšie pozrela aj na fungovanie volieb.
A zistila som, že v oboch oblastiach máme veľmi podobný problém.
Zákon o obecnom zriadení totiž pomerne podrobne stanovuje, čo ktorý orgán obce musí robiť a čo robiť nesmie, neobsahuje však žiadne sankcie za porušovanie týchto povinností. Zákonodarcovia zrejme predpokladali, že všetci budú zákony jednoducho dodržiavať.
Čo je, priznajme si, predstava buď naivná, alebo hlúpa, alebo oboje.
V praxi sa potom občan, ktorý sa voči obci domáha dodržiavania zákona, v lepšom prípade môže celé mesiace prepracúvať cez rôzne kontrolné mechanizmy.
V horšom prípade sa namiesto nápravy dozvie, že ľudia si zvolili, tak teraz mlčte a v najbližších voľbách vyberajte lepšie.
Ako keby to mohol jeden človek nejako výrazne ovplyvniť. (Aj keď – párkrát sa to stalo.)
Keď som si myslela, že po štyroch rokoch skúmania našej samosprávy ma už zákonodarcovia nemajú čím prekvapiť, začala som čítať volebný zákon. Potom metodické príručky a prezentáciu štatistického úradu.
A zistila som, že zákonodarcovia PREDPOKLADAJÚ, že okrsková volebná komisia (OVK – to je tá priamo vo volebnej miestnosti) skontroluje samu seba. A my ostatní jej máme veriť, že to urobila správne.
Čím viac som do toho vŕtala, tým viac problémov som nachádzala. Zatiaľ som v celom procese napočítala vyše tridsať miest, kde môže dôjsť k chybe alebo dokonca vedomej manipulácii.
Navyše, nezávislé overenie správnosti postupu môže byť problematické (aby som sa vyjadrila politicky korektne).
Nechcelo sa mi tomu veriť, tak som sa s viacerými otázkami obrátila na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Dostala som odpoveď od odboru volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra SR, kde sa (okrem iného) píše: "...ak verejnosť od počiatku nedôveruje v zákonný a transparentný postup OVK, alebo ho a priori spochybňuje len preto, že nemôže ukladať OVK úlohy a 'na mieste' vyvodzovať voči nej občiansku zodpovednosť, potom nerešpektuje ani vôľu zákonodarcu, ktorý zveril zabezpečenie zákonného a dôstojného priebehu hlasovania a zisťovania jeho výsledkov do kompetencie OVK ako základného volebného orgánu..."
Áno, presne to robím.
Spochybňujem postup, ktorý stanovil zákonodarca, lebo od verejnosti chce, aby verila OVK, že urobí všetko tak, ako má, a to bez toho, aby zákonodarca umožnil verejnosti celý priebeh volieb nezávisle skontrolovať.
Nie OVK ukladať úlohy, nie voči OVK vyvodzovať občiansku zodpovednosť. Len sa POZRIEŤ, či všetko prebieha tak, ako má.
A to sme do tej králičej nory iba nazreli.
Výsledky volieb sú pritom jediným základom, na ktorom volené orgány stavajú svoju legitimitu.
Takže by nebolo od veci vedieť, či sa naozaj počítajú tie hlasovacie lístky, ktoré voliči odovzdali; či sa počíta také množstvo, ktoré voliči odovzdali; a či sa tie lístky spočítavajú správne.
V súčasnom volebnom systéme nie je možné, aby nezávislí pozorovatelia skontrolovali všetko. Môžu však skontrolovať skoro všetko.
Na to však musia byť vo volebných miestnostiach počas celej doby hlasovania a aj pri počítaní hlasov. A musí ich byť dosť, aby stihli pozerať všade a na všetko.
Takže, ľudia. Choďte voliť. Najmä v malých obciach naozaj môže rozhodnúť jeden jediný hlas.
A ak chcete nielen VERIŤ, ale aj VEDIEŤ, tak sa dohodnite, spravte si občianske pozorovacie tímy a POZERAJTE SA.
Inú možnosť nemáme.
PS pre "cezpoľných" čitateľov: Na náhľadovej fotografii je ne/parkovisko pri pošte, ktoré si Pavol Danihel vo svojom predvolebnom letáku zaradil medzi svoje... úspechy.
Plocha nie je ani parkovisko, ani verejný priestor, ako mal vyzerať podľa projektovej dokumentácie. Od mája tu po výkopových prácach zostala vybagrovaná plagátovacia plocha a odpadkový kôš.
A - parkuje sa tu. Na vlastnú zodpovednosť, ako odznelo na ostatnom zasadnutí obecného zastupiteľstva od jedného z poslancov na priamu otázku od občana. Otázka znela: "Môže sa tam parkovať?"
Tak aby sa potom niekto nečudoval, keď si nájde na kolese "papuču".

Súvisiace články:
Iné malé projekty
Po dvoch rokoch