Dôvodov na zamietnutie poskytnutia informácie je len pár, všetky infozákon (v § 8 -11) vymenúva a na túto moju infožiadosť sa nedá použiť ani jeden z nich.

Žiadala som totiž kópiu písomného poverenia, ktorým Pavol Danihel po zvolení za riadneho starostu poveril Erika Danihela (pre "cezpoľných" čitateľov – nejde o zhodu mien, sú to bratia) ako svojho zástupcu. Plus informáciu o jeho zverejnení.

Ide o základný dokument upravujúci zastupovanie starostu, teda výkon verejnej funkcie, ktorý má praktický význam počas celého obdobia platnosti poverenia. 
Ak sa má podľa neho postupovať, obec musí vedieť, čo obsahuje. Ide o to, že ak je starosta dlhodobo neprítomný (napr. počas trojtýždňovej dovolenky alebo keď je práceneschopný), jeho zástupca ho nemôže automaticky zastupovať vo všetkom.

Podstarosta môže robiť len to, na čo ho starosta oprávnil v písomnom poverení. Preto je dôležité vedieť, o čom môže zástupca starostu rozhodovať, čo môže podpisovať a ktoré úkony robiť nesmie.
Zástupca starostu totiž nie je druhý starosta a ak je ten riadny normálne v práci (čo je určitým spôsobom aj v nedeľu na obed, alebo vo sviatok večer), podstarosta má "iba" právomoci poslanca obecného zastupiteľstva.

Predstavme si napríklad, že starosta Hornej Dolnej má autonehodu a leží na JIS-ke v kóme. Na jeho pracovnom stole zostala dôležitá zmluva, ktorú treba súrne podpísať, pretože inak môže obci vzniknúť škoda.

Čo teraz? Môže ju podpísať podstarosta?

Možno áno. A možno nie.
Záleží totiž na tom, či ho na podpisovanie takýchto zmlúv starosta oprávnil vo svojom písomnom poverení.

No dobre, teraz poďme k samotnej infožiadosti. Infozákon predpokladá úplne jednoduchý postup – občan chce od úradu nejakú informáciu, príde teda na úrad, oznámi svoju požiadavku a ak je to technicky možné, úrad mu bez zbytočného odkladu vyhovie.
Formulácia bez zbytočného odkladu je pritom priamo v infozákone (§ 17 ods. 1). Nie keď sa pracovníčke obecného úradu práve chce. Nie na konci zákonnej lehoty, lebo dovtedy pracovníčka uprednostnila X iných vecí, lebo (napr.) žiadateľa o informácie nemá rada.

Je to obdoba situácie, kedy v reštaurácii sedí desať hostí, ale kuchár uvarí jedlo len pre deväť z nich a toho desiateho nechá čakať takmer do záverečnej, lebo najneskoršie dovtedy má objednávku vybaviť. Predtým si chce napríklad upratať komoru. Alebo v pokoji vypiť kávu, však on je tiež len človek.

Ešte poznamenám, že aj na webe obce riadne (v súlade s infozákonom) visí oznam, akým spôsobom obec poskytuje informácie a je tam aj link na internú smernicu, podľa ktorej majú zamestnanci úradu postupovať.

Plus poznamenám, že úrad si nemôže vymyslieť nejaký vlastný postup/tlačivo nad rámec (akéhokoľvek) zákona, ktorý by celý proces  občanovi predĺžil a/alebo skomplikoval.
(Viac o postupe úradu pri poskytovaní informácií, ktorý si úrad vymyslel týždeň predtým, si môžete prečítať  TU.)

Pridávam prepis rozhovoru pre tých, ktorí si nemôžu alebo z rôznych dôvodov nechcú pustiť zvukové záznamy. (Uznávam, technicky je to stále video, ale išlo mi hlavne o zachytenie zvuku. Preto nenahrávam tváre a podľa možností ani prostredie.)

(Technická poznámka k zverejneniu záznamov je nižšie v texte.)

14.9.2026  cca 10:14 hod., kancelária obecného úradu, riadne úradné hodiny


ja: Dobrý, pani Adámková, môžem?

pani Adámková: Dobrý deň, páči sa.

ja: Chcem podať ústnu infožiadosť… podľa zákona 211/2000… Poprosím vás kópiu písomného poverenia, ktorým starosta obce poveril poslanca Erika Danihela zastupovaním podľa § 13b zákona o obecnom zriadení…

pani Adámková (skočí mi do reči, podáva mi tlačivo tzv. zápisnice): Nech sa páči, pani Miškerníková, vypíšte si toto, hej?

ja: Prosím?

pani Adámková: Vypíšte si toto…

ja: Ja si nebudem…

pani Adámková (skočí mi do reči): Pretože toto, čo vy mi tu vyprávate, to ja si jednoducho nezapamätám.

ja: Nemusíte si to pamätať, ja si počkám, kým mi to date, lebo…

(0:39)

pani Adamková (skočí mi do reči): Ale ja vám to nedám, lebo ja mám svoju prácu. Nech sa páči.

ja: Toto je tiež vaša práca.

pani Adamková: Áno, ale nie vám na počkanie... hej?

ja: Infozákon….

pani Adámková (skočí mi do reči): Ja mám tak isto.. tak isto mám na ústne podanie určitú lehotu. Hej?

ja: Áno, máte, bez zbytočného odkladu...

pani Adamková: (skočí mi do reči): Tak nech sa páči, môžte tam napísať, čo potrebujete a ja bez zbytočného odkladu, hneď budem na tom pracovať.

(1:11)

ja: Pani Adamková...

pani Adamková: Pani Miškerníková, počuli ste?

ja: Áno, počula som vás a bola by som rada, keby ste ma nechali dopovedať aspoň jednu vetu. Takže znova, poprosím kópiu písomného poverenia, ktorým starosta obce poveril poslanca Erika Danihela zastupovaním podľa § 13b zákona o obecnom zriadení, vrátane všetkých prípadných zmien alebo dodatkov tohto poverenia. Poverenie vzalo na vedomie obecné zastupiteľstvo uznesením č. 33/2025 na zasadnutí 22. 4. 2025. Ak bolo poverenie alebo informácia o rozsahu zastupovania zverejnená na webovom sídle obce, tak prosím aj o uvedenie miesta toho zverejnenia. 
Predpokladám, že toto je jeden hárok formátu A4, tak vás poprosím, aby ste mi to odfotili, ďakujem.

(2:03)

pani Adamková: Ja vám hovorím, že ja vám to neodfotím na počkanie. Nech sa páči. A AK to bolo schválené uznesení 33, tak to uznesenie visí na webstránke obce.

ja: Áno, tam je len napísané, že to bolo schválené… toto poverenie. Ale toto poverenie nie je verejne dostupné, alebo teda aspoň som ho nenašla na webe obce, a ja chcem vedieť obsah toho poverenia…

pani Adamková: (polohlasom a ukazuje na tzv. zápisnicu.) Tak nech sa páči.

ja: …a nie, že ho obecné zastupiteľstvo…

(2:29)

ja: Takže mi odmietate poskytnúť túto informáciu, áno?

pani Adamková: Nie, ja vám ju neodmietam, ja vám hovorím, aby ste si to vypísali, a ak ja budem mať čas v mojom pracovnom čase, tak sa tomu budem venovať. Ale nie, že ja skočím zo stoličky a dám vám to hneď. Pani Miškerníková.

(2:40)

ja: Ja po vás nechcem žiadne skákanie zo stoličky, ja chcem od vás...

pani Adamková (skočí mi do reči): No? Ale chcete to hneď a na to ja nemám čas... Momentálne.

ja: Pani Adamková, v infozákone máte presne špecifikované, kedy vy môžete urobiť odklad, hej? A toto, že vy nechcete skákať zo stoličky...

pani Adamková (skočí mi do reči): A tiež máte tiež v info... infozákone… tiež je napísané, že pokiaľ vy chcete dať ústnu a kolegyňa momentálne teraz nemá čas, alebo zamestankyňa, tak vám to nemusím vybaviť.

(3:10)

ja: Áno? Kde to tam je?

pani Adamková: Nie je tam napísané, že ja musím HNEĎ vstať zo stoličky a začať hľadať papiere a vy tu budete čakať.

ja: Je tam napísané bez zbytočného odkladu. Som tu počas stránkových hodín, som normálna stránka, ktorá po vás požaduje výkon vašej pracovnej činnosti.

pani Adamková: Áno, ale vy to požadujete nad výkon, lebo JA momentálne to nemám. Hej?

ja: A prečo to momentálne nemáte? Nerozumiem tomu.

pani Adamková: Ja nemám na starosti poverenia, ktoré starosta udelil zástupcovi starostovi.

(3:40)

ja: Máte na starosti registratúru...

pani Adamková (skočí mi do reči): Ja mám na starosti registratúru a podateľňu. Nech sa páči, podajte to tu a ja to odovzdám pracovníčke, ktorá je za to zodpovedná.

ja: Áno, ale toto poverenie musí byť predsa nejakým spôsobom zaregistrované.
(Ticho.)
Ak vzniklo na základe toho nejaké uznesenie, tak musí byť to poverenie nejakým spôsobom zaregistrované vo vašej registratúre.
(Ticho.)
Takže sa to priamo týka vašej pracovnej činnosti. Ja som tu v pracovnom čase vašom a chcem po vás váš pracovný výkon.

(4:25)

pani Adamková: (pomerne potichu opakuje a ukazuje na tzv. zápisnicu): Môžete si to... napísať…

ja: Prosím?

pani Adámková (ukazuje na tzv. zápisnicu): MÔŽTE to…

ja: Dobre, takže znova. Ja si nič písať nebudem, ja nie som povinná nič takéto písať, čo ste mi tu dali... túto zápisnicu vašu.

pani Adamková: Potom sa nerozčuľujte, keď vám to nedáme.

(4:36)

ja: A ja sa rozčuľujem?

pani Adamková (polohlasom): Ale ste chceli...

ja: Ja sa rozčuľujem? 

pani Adamková: Nie, ale ja vás len dopredu upozoňujem, aby ste sa potom nerozčuľovali...

ja: Kedy naposledy som sa rozčuľovala, pani Adamková?

(4:50)

pani Adamková: (ťažký vzdych.)

ja: Môžem vedieť, prečo sa so mnou rozprávate takýmto tónom?

pani Adamková: Pretože mám prácu, pani Miškerníková... A nemám čas na to, aby ste ma tu VY zaťažovali poverením.

ja: Ale ja som tiež vaša...

pani Adamková (skočí mi do reči): Ja vám ho pohľadám, ja vám ho pripravím, do pošty vám ho pošlem.

ja: Ja som tiež vaša práca, výkon toho, čo po vás teraz chcem, je tiež súčasť vašej práce, a vy nemáte žiadny dôvod na to, aby ste uprednostňovali jednu vašu pracovnú činnosť pred druhou pracovnou činnosťou...

pani Adamková (skočí mi do reči): Ale mám dôvod na to, aby som neuprednostňovala VAŠE požiadavky pred svojou bežnou pracovnou činnosťou.

ja: Áno, áno, toto je vaša bežná pracovná činnosť…

pani Adamková (skočí mi do reči): Toto nie je moja bežná pracovná činnosť, ja vám môžem povedať len číslo, na základe ktorého to bolo zapísané do registratúry.

ja: Dobre, tak vás poprosím…

pani Adámková (skočí mi do reči): Ale v registratúre NIE JE znenie poverenia, hej?

(5:38)

ja: Dobre, tak vás poprosím, keby ste mi povedali to číslo, na základe ktorého to bolo zaradené do registratúry.

pani Adamková: Ale ja… v registratúre… nebudem od roku 24 HĽADAŤ v registratúre. Momentálne.

ja: To bolo 22. 4. 25.

(5:50)

pani Adamková: Nie.

ja: Takže nebudete... nebudete…

pani Adamková (skočí mi do reči): Nie, je vám to nedám. Momentálne vám to nedám. Nie.

ja: OK, dobre, v poriadku. Som tu päť minút a 57 sekúnd v tomto momente, odmietate mi to teda podať.

pani Adamková: Áno.

ja: Dobre. Ok. Takže dopĺňam moju infožiadosť  tým, že potom teda chcem ešte k tomuto písomnému povereniu aj záznam, kedy to bolo zaregistrované, pod akým číslom, a takisto aj ten záznam v tom registri, aby ste mi doložili k tomu, dobre?

(6:19)

pani Adamková: Jako máte pocit, pani Miškerníková, že JA mám povinnosť si pamätať, čo VY chcete odo mňa?

ja: To som ja nikdy nepovedala.

pani Adamková: Tak ja vám preto hovorím, aby ste to napísali do teho zápisu, čo vlastne chcete...

ja: Ale ja vám nebudem písať žiadny zápis, ja som tu podala teraz ústnu infožiadosť...

(6:36)
(do kancelárie prišiel Pavol Danihel)

ja: Dobrý deň, pán Danihel.

pani Adamková: No a ja sa vás pýtam, či VY máte pocit, že JA si mám zapamätať všetko, čo vy chcete?

(Pavol Danihel prešiel okolo mňa až k oknu, tam sa otočil a zase z kancelárie odišiel)

(6:49)

ja: Toto som ja predsa… nepovedala, že vy si máte... Ja som povedala, že toto po vás chcem, vy ste si mohli zobrať ceruzku a papier, mohli ste si to zapísať...

pani Adamková: Nie.

ja: Po prípade vám môžem toto poskytnúť (podávam jej môj papier), aby ste si to odfotili.

pani Adamková: Nie, ďakujem.ja: Tak nechcete si to ani…

pani Adámková (skočí mi do reči): Podajte si normálne ústnu infožiadosť, tak jak nám to v zmysle zákona povedal pán kontrolór.

ja: Takže si to nechcete zapamätať...

pani Adamková: Nie, nechcem si to zapamätať…

ja: Nechcete si to zapísať...

pani Adamková: Nie.

ja: A nechcete si to odfotiť?

pani Adamková: Nie.

(7:10)

ja: Dobre, OK, v poriadku. Takže… takže myslím, že tým sme pre dnešok vybavení. Ďakujem vám veľmi pekne za sedem minút vášho pracovného času, prajem vám pekný deň, dovidenia.

pani Adamková: Aj ja vám. Dovidenia.

(Celý záznam má 7 minút a 34 sekúnd vrátane odchodu z kancelárie.)

Bezprostredne po odchode z kancelárie pani Adámkovej som na chodbe stretla Pavla Danihela.
Prepis nepridávam, nepodarilo sa mi totiž rozlúštiť všetko, čo povedal.