28.9.2026

Po príchode do kancelárie pani Polákovej som najprv riešila kópie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, o kópie ktorých som žiadala ešte 22.7.2026.
(Túto časť rozhovoru som doplnila do článku o tejto infožiadosti, nájdete to TU.)

Potom som pokračovala v rozhovore o novej infožiadosti. Prepis tak vyzerá trochu zvláštne, keďže začína vlastne po deviatich predchádzajúcich minútach (a prvom zvukovom zázname – ak má niekto záujem, na požiadanie prehrám aj ten).

(Znova najprv upozornenie – zvukový záznam pridávam po dôkladnom zvážení, podrobnejšie vysvetlenie celkom dole vo farebnom rámčeku). 

(Celý záznam má 5 minút a 13 sekúnd.)

ja: Dobre, teraz týmto podávam ústnu infožiadosť, prosím sprístupniť cestovné príkazy Pavla Danihela, súvisiacich s jeho účasťou na... 

pani Poláková (skočí mi do reči): To máte napísané?

ja: Prosím?

pani Poláková: To máte napísané? Tú ústnu infožiadosť?

ja: Ja si to čítam, pretože...

pani Poláková (skočí mi do reči): Ja sa iba pýtam...

ja: Prosím?

pani Poláková: Ja sa iba pýtam.

ja: Je to ústna infožiadosť, to, že ja čítam, na tom absolútne nič nemení.

pani Poláková: Hm...

ja: Ja vám to kľudne môžem potom...

pani Poláková (skočí mi do reči): Tak si to choďte spísať na podateľni.

ja: Nie, nebudem nič spisovať na podateľni, podávam ústnu infožiadosť a túto formu infozákon vyslovene umožňuje. To, že si to ja prečítam z mojich poznámok, na tom nemení absolútne nič.

pani Poláková (skočí mi do reči): (Nezrozumiteľné.)

(0:45 – Ticho)

ja: Môžem vám to potom poskytnúť, aby ste si to buď prekopírovali, alebo vám tu môžem nechať moje poznámky. Toto sa k tomu vzťahuje, že možno to podať ústne, ako sa sprístupňujú informácie a tak ďalej. Akože mňa už toto naozaj prestáva baviť, aby som zakaždým podstupovala právnu diskusiu s pracovníčkami obecného úradu, čo ja môžem ako občan a čo nemôžem ako občan.

(1:07)

pani Poláková: Ja vám nehovorím, ja som vám tým len chcela naznačiť, že keď vy mi to tu takto vymenujete všetko, tak ja určite si to všetko nezapamätám. To som tým chcela povedať.

ja: To po vás nikto nechce...

pani Poláková: No...

ja: Preto vám hovorím, ja vám...

pani Poláková (skočí mi do reči): Ja...

ja: Ja si to prečítam, aby bolo zo záznamu jasné, že som ústne podala infožiadosť, dobre?

1:25

ja: To je pre môj záznam, ktorý si robím pre moju ochranu, pretože úrad opakovane a sústavne prekrúca, čo som kedy povedala alebo urobila. Takže pre prípad, že by som to niekedy potrebovala, robím si zvukový záznam z tohto môjho... pobytu na obecnom úrade, dneska je 28. 9. 2026.

(1:46)

ja: Dobre, takže znova, ja vás poprosím, keby ste ma to nechali prečítať. Prosím sprístupniť cestovné príkazy ciest Pavla Danihela, súvisiacich s jeho účasťou na školeniach, seminároch, konferenciách alebo obdobných vzdelávacích podujatiach od nástupu do funkcie starostu do dňa podania tejto žiadosti, vrátane príloh a účtovných dokladov súvisiacich s týmito pracovnými cestami. Dobre, to je všetko. Predpokladám, že sa jedná o dva cestovné príkazy, pretože viem o tom, že bol dvakrát v Tatrách.

pani Poláková (prikývne)

(2:19)

ja: Chcela by som vedieť, ak teda bol na náklady obce, alebo si to hradil sám, ak bol na viacerých...

pani Poláková (kýva hlavou, že nie).

ja: ...na viacerých pracovných cestách alebo seminároch, alebo konferenciách, alebo obdobných vzdelávacích podujatiach, tak poprosím podklady aj k tomu. 
A... predpokladám, že ten rozsah naozaj nie je taký, aby ste to mohli použiť ako ako obmedzenie na poskytovanie lehoty na vyhľadávanie a zber na inom mieste, predpokladám, že to máte tu na úrade...

pani Poláková: Uhm.

ja: Ďalšia možnosť na obmedzenie alebo predĺženie lehoty, alebo neposkytnutie informácie v lehote je vyhľadávanie väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií, to tiež nepredpokladám. A potom je tu ešte možnosť preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním, to tiež nepredpokladám.

(3:16)

ja: Tieto možnosti vám poskytuje infozákon, ďalej píše v § 16 spôsob sprístupnenia na žiadosť a teraz akože... hej?

pani Poláková: Uhm.

ja: To, čo je najdôležitejšie, je na začiatku, informácie sa sprístupňujú hlavne ústne, čo v tomto prípade dosť dobre nejde, pretože chcem doklady. Nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis, takže ja vás poprosím, keby ste mi dali ten šanón, ja si to kľudne prefotím. Poprípade vás poprosím, aby ste mi to okopírovali, informácie na technický nosič, alebo sprístupnili kópie s požadovanými informáciami.

(3:50)

ja: Ja si myslím, že to sa dá spraviť teraz, ešte v rámci terajšej pracovnej doby.

pani Poláková: No, faktúry ja nemám, takže to musím... (Kývne rukou ku kancelárii pani Danihelovej.)

(4:00)

ja: Ja chcem tie cestovné príkazy, ja vás poprosím, keby ste mi dali, faktúry mi kľudne potom dopošlite.

pani Poláková: Hm... cestovné príkazy to má tiež... hmm... ona.

ja: Dobre, takže v tom prípade vás poprosím, zajtra máte nestránkový deň, áno?

pani Poláková: Uhm.

ja: Máte tie utorky... 

pani Poláková (skočí mi do reči a ukazuje smerom ku kancelárii Danihelovej): Ja to musím...

ja: Ako si to vy vnútorne zorganizujete, to je mi fakt úplne jedno. Tie utorky vám pán Danihel zriadil na to, aby ste mohli vybavovať tie kvantá infožiadostí, ktoré... ktoré dostávate.

pani Poláková: Nooo, len...

ja: To je robota mojím odhadom maximálne na 15 minút až pol hodiny. 

pani Poláková (skočí mi do reči): Ja...

ja: Ja si myslím, že v priebehu zajtrajška sa to dá zvládnuť. Pretože vy ako úrad už viac ako rok robíte takéto obštrukcie. Poskytujete informácie...

pani Poláková: Ja?

ja: Hovorím vy ako úrad, hej? Rozprávam sa teraz s vami. Poskytujete informácie až na konci zákonných lehôt a potom, keď ich poskytnete, tak vyzerajú tak, ako vyzerajú. Poprípade tam nie sú vôbec a tak ďalej. Takže vás poprosím, keby ste mi to poslali zajtra, dobre? Ďakujem. To je všetko, ak teda nemáte k tomu čo dodať.

pani Poláková (zamietavo kýva hlavou, že nie)

ja: Fajn, dobre. Ďakujem, to je všetko.

(mimo záznam: Dovidenia.)

2.10.2026

V piatok 2.10.2026 mi obecný úrad cez ÚPVS (ústredný portal verejnej správy – teda cez moju elektronickú schránku) poslal dokument nazvaný Žiadosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. – výzva na doplnenie. 

No, takto. 

Ako som písala už v predošlých článkoch, zákon č. 211/2000 Z. z. vyslovene umožňuje podať žiadosť ústne. Podanie ústnej infožiadosti nie je podmienené tým, že občan podpíše úradom vymyslenú zápisnicu.
Mimochodom, žiadosť som normálne podala, zo zvukového záznamu je o úplne evidentné. 

Výzva, ktorá pôsobí, ako keby opisovala teroristický čin, bola navyše zaslaná úplne bezdôvodne. V infozákone je uvedené, že pri písomnom požiadaní o informácie musí byť zrejmé, kto o akú informáciu žiada, koho žiada a akým spôsobom chce informáciu poskytnúť.
Keďže úrad nielenže vedel, o aké informácie som požiadala (hoci v texte výzvy nejako "opomenul" doplniť presnú špecifikáciu, takže to vyzerá, ako keby som žiadala o polovicu registratúry), ale aj kto ich žiadal (úrad presne vedel, komu má výzvu zaslať) a aj akým spôsobom som informácie požadovala.

Výzvu som preto brala ako bezpredmetnú.  

***
Pridávam ešte ten papier, ktorý som nechala na stole pani Polákovej, keďže mi povedala, že si nedokáže zapamätať, o aké dokumenty som ju požiadala. 
Nabudúce sa už naozaj nemienim obťažovať  snahou pracovníčkam niečo uľahčovať . 

V pondelok som znova šla na obecný úrad osobne. Znova som s pani Polákovou hovorila najprv o dohodách mimo pracovného pomeru, čiže zase mám dva zvukové záznamy. Pridávam prepis druhého z nich. 

(Celý záznam má 7 minút a 59 sekúnd.)
(Medzi jednotlivými záznamami pani Poláková niečo nezrozumiteľne povedala.)

ja: Prosím?

pani Poláková: Nič.

ja: Znova si nahrávam, druhý diel záznamu, to je druhý zvukový záznam. Tento zvukový záznam si zhotovujem na prípadnú ochranu mojich práv... eee... Bola som tu minulý týždeň, požiadala som vás o sprístupnenie cestovných príkazov pracovných ciest Pavla Danihela, súvisiacich s jeho účasťou na školeniach, seminároch, konferenciách alebo obdobných vzdelávacích podujatiach od nástupu do funkcie starostu do dňa podania tejto žiadosti, vrátane príloh a účtovných dokladov súvisiacich s týmito pracovnými cestami. Požiadala som vás o to minulý pondelok, teraz som tu kvôli tomu, aby ste mi tieto cestovné príkazy sprístupnili.

(0:50)

pani Poláková: To vám chystám, hej. A ešte písomne to požadujete? Lebo som vám poslala cez elektronickú schránku ešte dotaz k tomu na doplnenie informácie.

ja: Ja som tú vašu výzvu čítala a nemienim na ňu vôbec nejako reagovať nijakým spôsobom. Ja som tu bola minulý pondelok, podala som ústnu infožiadosť, požiadala som vás, aby ste mi tie podklady dali, povedali ste mi, že mi ich dať nemôžete, pretože sú u pani Danihelovej. Ja som vám povedala, že v poriadku, takže vás poprosím, keby ste mi ich v utorok, kedy ste mali celý nestránkový deň, poslali. Neudialo sa tak celý minulý týždeň, takže som tu teraz. A počkám si, kým mi to spravíte, takže ďakujem. Počkám si.

(1:29)

(Pani Poláková sa zdvihla, prešla okolo mňa, trochu som jej nohou prekážala v ceste, moc miesta tam nie je, takže pani Poláková povedala polohlasom: "Prepáčte" a odišla z kancelárie.)

(Sedela som a čakala.)

(V zázname od 2:20.)

pani Markuljak: ...pani Miškerníková.

ja: Dobrý deň.

pani Markuljak: Dobrý deň... môžete opustiť... kanceláriu?

ja: Prečo by som mala opúšťať, pani Markuljak?

pani Markuljak: Pretože chcete podať nejaké podanie, chcete urobiť nejaké ústne podanie... za účelom chcete ju DONÚTIŤ, aby vám dávala nejaké písomnosti, to asi nie.

ja: Ja ju nútim? Ja som tu v úradných hodinách, pani Markuljak, a vybavujem si svoje úradné veci.

pani Markuljak: Áno, v úradných hodinách...

ja: Áno.

pani Markuljak: ...ale vy s ňou konkrétne nemáte čo rozprávať. Ak chcete podať písomné podanie alebo ústne podanie, choďte do podateľne. Ale nie s pani Polákovou.

ja: Pani Poláková nemá na dverách zákaz vstupu občanom...

pani Markuljak (skočí mi do reči): Ešte raz – platí tu nejaký systém. A pani Poláková má svoju prácu. Takže ak vy od nej niečo chcete, tak buď konkrétne v daniach alebo odpadoch, inak ak chcete urobiť nejaké podanie, tak v podateľni, dobre?

(3:08)

ja: Ja som urobila podanie minulý pondelok, pani Markuljak.

pani Markuljak: A?

ja: A teraz čakám na vybavenie mojej žiadosti.

pani Markuljak: Áno.To neznamená, že keď chcete urobiť ústne podanie, že to bude vybavené ústne.

ja: J

(4:19)a s vami, pani Markuljak, nebudem diskutovať o nejakých právnych veciach. Ja nie som po prvé právnička, ja som prišla ako občianka vypýtať si informácie a teraz čakám, kedy mi tie informácie úrad poskytne. Čakám na to už týždeň.

(3:34)

pani Markuljak: Tak ja vám to vysvetľujem, že ústne podanie NEEXISTUJE. Môžete robiť ústne podanie tým, že spíšete zápisnicu a budete písomne vyrozumená. Ústne sa koná, len ak je nejaké konanie. Čiže to neznamená, že keď vy podáte ústne podanie, že prídete sem, poviete, že niečo chcete a odídete a prídete si kedykoľvek chcete a dostanete výsledok. Tak to nefunguje. Ústne podanie musí byť takisto zaznamenané písomne do zápisnice. Um?

(4:02)

ja: Nemusí byť, pani Markuljak, ja to znova opakujem...

pani Markuljak (skočí mi do reči): ALE...

ja (pokračujem): ...ja to vôbec s vami nemienim komunikovať.

pani Markuljak: Pozrite sa, buď odídete a budete písomne vyrozumená, alebo pôjdete do podateľne a podáte podanie, spíše sa sa zápisnica. Ale nebudete sedieť u pani Polákovej v kancelárii, dobre?

ja: Ja som tu teraz presne 13 minút...

pani Markuljak: No...

ja: V pracovnom čase, počas stránkových hodín, sedím v kancelárii obecného úradu a vy mi hovoríte, že tu nemôžem byť?

pani Markuljak (začala hovoriť už pri mojom "a vy mi hovoríte..."): Nesedíte v kancelárii obecného úradu. Sedíte u referentky, ktorá má na starosti agendu a styk s verejnosťou len čo sa týka daní a odpadu, ÁNO? Ak ide o 211-tky alebo akékoľvek iné žiadosti, tak ústne ich môžete podať v podateľni, kde sa spíše zápisnica, alebo ich podáte písomne a zase v podateľni. Takže takto to funguje.

4:53 (Ticho)

pani Markuljak: Máme nejaký registratúrny poriadok, máme nejaké právne konanie, sú nejaké zákony. Vy si myslíte, že ak aj je ústne podanie napísané v zákone 211, tak prídete, tu si porozprávate a pani Poláková vám to čo? Hneď dá? Nie, nejdete do obchodu.

(5:13)

ja: Ja si to vôbec nemyslím, pani Markuljak... (chcela som pokračovať – ja viem, že takto to má fungovať)

pani Markuljak (skočí mi do reči): A správny poriadok platí aj na 211-tky. Takže poprosím vás, keby ste opustili jej kanceláriu a nechali ju pracovať.

(5:20)

ja: Pani Markuljak, ja by som vám z vašej... z vašich informácií na vašom webe, kde je napísané pracovníčka obecného úradu. Nie je tam špecifikované podateľňa. Ja môžem osloviť ktorúkoľvek pracovníčku obecného úradu. Znova, nebudem s vami o tomto diskutovať. Ja sa teraz spýtam úplne jednoduchú otázku. Pani Poláková, poskytnete mi tie cestovné príkazy pracovných ciest Pavla Danihela, súvisiacich s jeho účasťou na školeniach, seminároch, konferenciách alebo obdobných vzdelávacích podujatiach od nástupu do funkcie starostu do dňa podania tejto žiadosti, vrátane príloh a účtovných dokladov súvisiacich s týmito pracovnými cestami?

(6:02)

pani Poláková: Poskytnem, ale písomne vám to dám.

ja: No áno, to som sa vás pýtala minulý pondelok a dohodli sme sa, že mi to písomne poskytnete, a neposlali ste mi to.

(6:09)

pani Markuljak: Nie, vy ste jej nariadili, kedy to chcete, to nebola dohoda.

ja: Nie, ja vám nič nenariaďujem, ja sa vás pýtam, či mi to poskytnete teraz. 

pani Poláková: Ja vám to pošlem písomne.

ja: Dobre, takže teraz mi to neposkytnete, áno?

pani Poláková: Pošlem vám to písomne.

(6:24)

ja: No, znova. Môžete mi odpovedať na otázku, prosím? Poskytnete mi...

pani Markuljak (skočí mi do reči): Povedala písomne, už vám to povedala dvakrát.

ja: Takže mi to teraz neposkytnete, takže odpovedám za vás. Dobre, ďakujem vám veľmi pekne za spoluprácu, tentoraz nám to trvalo šesť minút a 34 sekúnd a mohli sme to vybaviť omnoho jednoduchšie.

(6:41)

pani Markuljak: Áno, ale sedíte tu už trinásť minút, tak to prirátajte, 13 plus 6.

ja: Predtým som tu bola deväť minút, pani Markuljak, a neviem o tom, že by boli nejako obmedzené časy, ktoré môžu občania stráviť na obecnom úrade.

(6:51)

pani Markuljak: Nie, nie sú obmedzované, ale vy tu trávite veľmi veľa času.

ja: Vážne?

pani Markuljak: Uhm.

ja: Vy mi robíte evidenciu toho, koľko som ja na úrade?

pani Markuljak: Áno, robíme evidenciu.

ja: Íha. A to mi poviete na záznam, áno?

pani Markuljak: To vám poviem na záznam, áno.

(7:07)

ja: Dobre. To je dobré vedieť. No, dobre, takže týmto pádom...

pani Markuljak (skočí mi do reči): Ak máte, mimochodom, ak ma nahrávate, bolo by fajn, keby ste mi to povedali hneď na začiatku...

ja: Ja som to povedala hneď na začiatku...

pani Markuljak (skočí mi do reči): Povedali ste to pani Polákovej, ja som prišla v rámci komunikácie.

ja: Dobre...

(7:20)

pani Markuljak (skočí mi do reči): Ale ja nemám s tým problém, poviem vám to aj na záznam a poviem a dám vám to aj písomne, že si zaznamenávame časy, ktoré tu vy strávite a molestujete tu ostatné pracovníčky, ktoré vám v podstate...

ja (skočím do reči): Ktoré tu čo? Prepáčte, nerozumela som.

pani Markuljak: Už, prosím vás, CHOĎTE.

ja: Nerozumela som vám, čo robím.

pani Markuljak: Máte to na zázname, môžete si to vypočuť.

ja: OK. (pauza) OK.

(Ticho)

Ja: To snáď nie je pravda toto. Ale dobre. OK.

(7:46)

ja: Takže... ee... (k pani Polákovej) Ešte raz vám ďakujem za váš pracovný čas v trvaní 16 minút, skoro 17. Dovidenia, pekný deň vám prajem. (Odchádzam.)

pani Poláková: Dovidenia.

Tento rozhovor bol zo strany úradu jednoducho NEPRÍPUSTNÝ, a to hneď z viacerých dôvodov.

Pani Markuljak nie je ochrankárka, ale zamestnankyňa obecného úradu. Nemá oprávnenie svojvoľne vykazovať občanov z kancelárií; ani im určovať, s ktorými pracovníkmi úradu smú počas stránkových hodín komunikovať.

Pravidlá, o ktorých ma poučovala, nie sú uvedené v žiadnych zverejnených predpisoch obce.

Navyše vôbec nevedela, čo som prišla vybavovať, napriek tomu mi pripisovala konanie, pri ktorom nebola prítomná, používala hodnotiace a obviňujúce výrazy a vo viacerých bodoch vyslovene zavádzala.

Po príchode domov som preto na jej pracovný e-mail poslala písomné ohradenie sa voči jej postupu. Do kópie som dala Pavla Danihela ako jej nadriadeného.

Po odchode z kancelárie pani Polákovej som ešte zašla za pani Annušovou. Požiadala som ju o podklady k pripravovanému zasadnutiu obecného zastupiteľstva, konkrétne k bodu týkajúcemu sa vyradenia majetku obce.

Pani Annušová sa ma spýtala: "Podávate infožiadosť?" 
Odpovedala som: "Nie, len sa pýtam."

A požadované informácie som na počkanie dostala.

Len tak na okraj – niečo sa úradu spýtať je ľudskou rečou povedané, presne to, čo zákon č. 211/2000 Z. z. označuje ako ústnu žiadosť o sprístupnenie informácií.

Takže keď sa na úrade niečo úplne normálne spýtam, informácie úplne jednoducho dostanem. Ale keď poviem, že podávam ústnu infožiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z., zrazu je potrebná zápisnica, a/alebo podateľňa, a/alebo výzva na doplnenie údajov, a/alebo právnička, ktorá ma príde vykazovať z kancelárie. 

Celé toto volebné obdobie som sa pokúšala s obecným úradom komunikovať rôznymi spôsobmi. Najprv neformálne – cez maily, otázkami na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Potom prostredníctvom písomných infožiadostí. Napokon som skúsila aj ústne infožiadosti, aby sme ušetrili čas a prácu na oboch stranách.

Neviem, ako čitatelia, ale ja som usúdila, že obecný úrad namiesto toho, aby občanovi úplne normálne a slušne poskytol požadované informácie, sa rozhodol produkovať množstvo úplne zbytočných administratívnych postupov. A tým sa dosiahlo, aby získanie informácií bolo pre občana čo najviac skomplikované. V ideálnom prípade aby občan tie informácie nedostal vôbec. 

A ešte k tej evidencii.
Pani Markuljak výslovne potvrdila, že obecný úrad eviduje čas, ktorý na ňom trávim. Považujem to za mimoriadne závažné zistenie.

Obec môže spracúvať osobné údaje občanov len na konkrétny, zákonný účel a v nevyhnutnom rozsahu. Nemôže si svojvoľne vytvárať evidenciu konkrétneho občana len preto, že tento občan chodí na úrad a využíva svoje zákonné práva.

Neviem, čo presne obec o mne eviduje, kto tieto záznamy vyhotovuje, na aký účel sa záznamy používajú, ani na akom právnom základe ich obec vedie.

Preto som obci zaslala žiadosť o prístup k mojim osobným údajom podľa článku 15 GDPR. Požiadala som o informácie týkajúce sa spracúvania mojich osobných údajov vrátane účelov, kategórií údajov a príjemcov. 
Obec má na odpoveď mesiac. Lehotu si však obec môže predĺžiť najviac o ďalšie dva mesiace, ale nie automaticky a nie bez odôvodnenia.

Rozhodujúce sú dve podmienky: 
Dôvod: zložitosť žiadosti alebo počet žiadostí. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že úrad má veľa práce. 
Oznámenie: obec musí o predĺžení informovať do jedného mesiaca od doručenia žiadosti a uviesť dôvody omeškania. 
Predĺženie teda nemôže oznámiť až po uplynutí pôvodnej mesačnej lehoty a spätne sa naň odvolávať.

Každopádne, ak bude obec tvrdiť, že sa jedná o veľké množstvo údajov, bude ma osobitne zaujímať dôvod na ich zhromažďovanie. 
Pretože evidovať vybavovanie úradných záležitostí je jedna vec. Evidovať akékoľvek údaje konkrétneho občana preto, že sa úradu nepáči, ako často si uplatňuje svoje práva, je vec úplne iná.