Nechajte starostu na pokoji!

Aprílové zasadnutie OZ
Na aprílovom zasadnutí obecného zastupiteľstva sa diali veci - za zástupcu starostu bol vymenovaný brat štatutára (ktorého manželka je zhodou uhranských náhod ekonómkou obce); poslanci odsúhlasili ďalšie zadlženie obce bez toho, aby štatutár o tom riadne informoval; vysvitlo, že obecný úrad rozhoduje za poslancov; a pani Annušová sa veľmi rozhorčene ohradila voči prípadnému doručeniu mailu od niektorého z obyvateľov obce. O zákonných povinnostiach poslancov zrejme ešte nepočula, hoci nesedí v zastupiteľstve prvý krát. (Ale o niečom takom nechyrovali i viacerí iní poslanci.)
A veľmi zaujímavé to bolo aj po vypnutí kamery.
Kto je verejný činiteľ a čo je verejný záujem?
Verejnými činiteľmi sú:
- prezident SR, poslanec Národnej rady SR, poslanec Európskeho parlamentu
- člen vlády, sudca Ústavného súdu SR, sudca, prokurátor
- iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci
- osoba v služobnom pomere
- príslušník ozbrojených síl
- starosta, predseda VÚC, poslanec orgánu územnej samosprávy
- štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu
- osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy
- notár, súdny exekútor
- člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená.
Verejný záujem je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov.
Osobný záujem je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám.
Rozpor záujmov je, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom.
Ústavný zákon č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu
Podľa Ústavy SR má občan kľúčové postavenie v systéme verejnej moci. Je jej zdrojom, pôvodcom a zároveň objektom jej pôsobenia. V zmysle čl. 2 ods. 1 Ústavy SR štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 19/98 z 15. 10. 1998 verejnú správu charakterizuje to, že sa vykonáva vo verejnom záujme.
Štatút verejného činiteľa zaručuje určité výhody, ktorých rozsah závisí od funkcie, ktorú verejný činiteľ zastáva. V (skutočne drastickej) skratke majú poslanci obecného zastupiteľstva rozhodovacie právomoci a starosta obce zase výkonné. Zákon predpokladá vzájomnú kontrolu týchto dvoch orgánov samosprávy, ktorá sa však v praxi úplne bežne nekoná.
Starostovia obcí sa často stavajú do pozície majiteľov obcí a neoprávnene si privlastňujú rozhodovacie právomoci obecného zastupiteľstva. Nahráva im pritom fakt, že poslanci vykonávajú svoju činnosť vo svojom voľnom čase a prakticky zadarmo - na rozdiel od štatutára a jemu podriadených zamestnancov, ktorý obec spravujú vo svojom riadne platenom pracovnom čase.
Mnohí poslanci obecného zastupiteľstva sa (sčasti z pohodlnosti, sčasti z nevedomosti alebo vyslovenej nekompetentnosti) "spoľahnú", že starosta predsa vie, čo robí, a odhlasujú mu bez preverenia (alebo aspoň zamyslenia sa) čokoľvek, čo štatutár na zasadaní OZ predloží.
Navyše do hry často vstupujú osobné záujmy (až prospech) štatutárov a/alebo poslancov obecného zastupiteľstva. A tiež presvedčenie, že však záhadné mi(z)nutie spoločných peňazí voličov netrápi.
Tu by mala nastúpiť občianska zodpovednosť a kontrola, to však predpokladá uvedomelých a informovaných voličov. Takých je však na Slovensku veľmi málo a nie všetci majú čas a/alebo silu nechať sa nevedomou väčšinou opľúvať za to, že využívajú svoje občianske práva.
Mnohí voliči sa pred voľbami bežne dajú opiť rožkom a po voľbách sa o dianie v samospráve prestávajú zaujímať, lebo však načo, ak tak sa vraj nič nezmení. Nespokojnosť zo stavom vecí verejných vyventilujú na FB - a tým to pre nich prakticky vždy hasne.
*
V tomto Záhorská Ves nie je výnimkou. Nezáujem o veci verejné je u obyvateľov viac ako zjavný. Napríklad aj po dva a pol roku trvania tohto volebného obdobia sa (niektorí) občania stále čudujú, že skutočne nie som poslankyňa OZ; netušia, kto je (pár týždňov od doplňujúcich volieb) vlastne starostom; a už som sa stretla aj s tým, že občan nevedel ani to, že sa konajú zasadnutia obecného zastupiteľstva, ani čo sa na nich vlastne rieši a prečo sa to rieši.
Vo všetkých vyššie spomenutých prípadoch sa jednalo o obyvateľov z dobre situovanej strednej vrstvy, kde som (zjavne naivne) očakávala aspoň nejakú všeobecnú informovanosť.
Aj po takýchto skúsenostiach ma však prekvapilo, čo mi bolo po tomto zasadnutí zastupiteľstva vytknuté zo strany dvoch občanov, ktorí sa zasadnutia zúčastnili v celej jeho dĺžke. Boli tak v rozpätí predošlých dvoch hodín priamymi svedkami rôznych výrokov a rozhodnutí štatutára obce - a nič. Vôbec ich to nezarazilo v odhodlaní brániť... čo vlastne? Starostu? Svätý obecný pokoj? Bordel v našej samospráve?
Netuším.
Ale poďme na to chronologicky.
* Za zástupcu starostu bol vymenovaný brat štatutára (v zázname od 0:7:40 - 0:9:00)
Na tom istom obecnom úrade, kde dva roky úplne zlyhávala vnútorná kontrola - a to v tom čase ešte nešlo o rodinné zväzky. Medzi uhranské náhody zrejme patrí aj to, že práve Erik Danihel bez akéhokoľvek zdôvodnenia
(teda v rozpore s rokovacím poriadkom OZ) navrhol starostovi navýšenie platu, a to doslova pár minút potom, ako zložil starostovský sľub. A zrejme je náhoda aj to, že práve Erik Danihel (k už odsúhlaseným 22 100 € z obecného rozpočtu) dostane z dotácie MFSR ďalšie tisíce eur na fungovanie kultúrno-športovej komisie, ktorej je predsedom, hoci iné komisie z rozpočtu nedostali financie ani v tej výške, o ktorú žiadali.
* Napriek opakovanej žiadosti niektorých poslancov, aby obecný úrad zabezpečil ponuky na úver aspoň z troch bánk a vypracoval ich porovnanie, na finančnú komisiu bol pozvaný len zástupca Prima banky. Ponuka druhej banky bola poslaná poslancom hodinu pred marcovým zasadnutím a ponuku tretej banky poslanci ani nevideli. Ale starosta im ju pošle na druhý deň po zasadnutí, teda potom, ako mu poslanci odhlasujú úver od Primabanky. Poslancom tie dodatočné informácie budú určite na osoh.
(v zázname od 0:12:35)
* Návrh uznesenia, ktorý pripravili na OcÚ, by po jeho odsúhlasení nadpolovičnou väčšinou poslancov dával štatutárovi možnosť čerpať úver bez špecifikovania účelu, navyše bez časového obmedzenia. Text uznesenia bol upravený po pripomienke hlavného kontrolóra. (Hlavný kontrolór pritom uznesenie pripomienkoval už PRED zasadnutím, čo však OcÚ nijako nevyrušilo a návrh uznesenia bol upravovaný až priamo na zasadnutí.)
(v zázname od 0:16:02)

* O výške čerpania úveru na rekonštrukciu ČOV a systému jeho splácania štatutár neinformoval ani len nových poslancov (nieto občanov). Na zasadnutí štatutár uviedol, že sa vyčerpané peniaze vrátia z dotácie, pričom nejako "zabudol" spomenúť, že pri tomto hlasovaní majú poslanci odsúhlasiť čerpanie finančného rozdielu medzi výškou dotácie z MAS a skutočnými nákladmi; a to vo výške (minimálne) 56 000 €. Túto sumu štatutár uviedol až potom, ako som sa nových poslancov spýtala, či o tejto skutočnosti vedia.
(v zázname od 0:18:45)
* Štatutár mi neodpovedal, prečo v odoslanom projekte na rekonštrukciu detského ihriska Slniečko klamali a prečo o jeho obsahu neinformovali poslancov. (Toto je na samostatný článok, pridám čoskoro.)
(v zázname od 1:41:00)
* Štatutár označil poslanca Igora Meňharta neexistujúcou funkciou, pričom mu nejako uniklo, že novým predsedom valného zhromaždenia Združenia obcí je práve vymenovaný zástupca starostu (a nie Igor Meňhart), a že vo valnom zhromaždení chýba jeden člen a tak tento najvyšší orgán Združenia nie je uznášaniaschopný.
(v zázname od 1:50:35)
* Občianka sa pýta, či si obec požiadala o kompenzáciu za uzavretie prevádzky kompy kvôli epidémii SLAK. Starosta obce odpovedal, že nepožiadala. Veď čo, kompa nepremávala skoro dva mesiace (od 5.4.-21.5.), to je len 1/6 príjmu z tržieb, cca 70 000 €, prečo by si s tým mali robiť hlavu.
(v zázname od 1:55:40)
Po vypnutí kamery
Ako som písala vyššie, po oficiálnom ukončení zasadnutia som si od dvoch prítomných občanov vypočula tieto "obvinenia" a výčitky:
*
1. Nerešpektujete výsledky volieb
Keď som sa spýtala, kde presne a ako sa to prejavuje, som odpoveď nedostala. Takže netuším, čo tým chcel autor výroku povedať. Ja predsa nebehám po dedine a nevykrikujem: "Danihel NIE JE starosta!" Nevyzývam na opakovanie volieb. Neorganizujem politickú opozíciu. Nedržím protestnú hladovku.
Takže.... ako nerešpektujem?
*
2. Nenecháte úrad pracovať
A toto pre zmenu robím ako? Chodím každý deň na úrad a ruším ich v práci? Nechodím. Presnú štatistiku nemám, ale veľmi pochybujem, že som za ostatný rok strávila v kanceláriách na Ocú dokopy viac ako tri hodiny (a to do toho rátam aj čakanie na vybavenie v podateľni).
Prehľad o mojej písomnej komunikácii s OcÚ som tu už pridala, každý môže posúdiť, či ide o obťažovanie alebo nie. Starosta obce mi na pätnásť mailov, ktoré som mu poslala v rozpätí ôsmych mesiacov, odpovedal na tri. Za tých istých osem mesiacov som podala sedem infožiadostí (v priemere menej ako jednu mesačne) a jeden návrh na priestupkové konanie. To trvalo necelú hodinu. Pracovníčky obecného úradu na šestnásť mailov, v ktorých som sa na niečo informovala, alebo niečo navrhovala, odpovedali tiež presne na tri.
Všetky mailové odpovede, ktoré som dostala, boli krátke (napísanie každého z nich odhadujem maximálne na desať minút). Nikdy som od úradu nežiadala žiadne analýzy, komplikované tabuľky alebo porovnania čohokoľvek.
Takže.... ako ich nenechám pracovať?
*
3. Držte hubu a krok, lebo ľudia vám neveria
Tento myšlienkový konštrukt som vôbec nepochopila - ako tieto dve veci spolu súvisia? Zase som sa nedozvedela.
Máme slobodu slova, samospráva má byť transparentná, od OcÚ (a poslancov) žiadam len tie informácie, ktoré mi úrad (a tiež poslanci) zo zákona poskytnúť musia. Máme na to zákony č. 369/1990 Zb. (zákon o obecnom zriadení) a zákon č. 211/2000 Z. z. (infozákon).
A to, či si potom niekto prečíta moje články a komentáre na FB, či mi uverí, prípadne či si overí, že to, o čom píšem, sú skutočne fakty.... to už je na ľuďoch. Sú slobodné bytosti, rovnako ako som ňou ja.
*
4. Starosta to má ťažké, je na úrade len mesiac
A predtým tam bol osem mesiacov ako zastupujúci starosta, čiže človek s presne takými istými kompetenciami a povinnosťami ako riadny starosta. A predtým tam bol dva a pol roka ako zástupca starostu, kedy mal minimálne mať prehľad o tom, čo starosta robí a prečo to robí, aby ho v prípade potreby mohol zastupovať.
A k tomu, že to má ťažké - neviem o tom, že by ho tam niekto držal nasilu. Doslova kedykoľvek môže svoj mandát položiť, ak usúdi, že toho je na neho moc/nechce to robiť/nemá to dostatočne zaplatené/čokoľvek iné. Takže takého citové vydieranie nemá v diskusii čo robiť.
*
5. Nechajte starostu na pokoji
Chápem, že znášať (akúkoľvek) kritiku nie je práve jednoduché. Lenže (ako som už písala) vo verejnej funkcii je súčasťou práce AJ komunikácia s občanmi, vrátane znášania tej kritiky. Nižšie som dala pokec na túto tému (Zvýšená miera kritiky a verejne činné osoby).
Chápem, že by sa obecnému úradu ako celku by sa veľmi hodilo, keby občania nestrkali nos do ich prúserov. A ešte viac by sa im hodilo, keby po nich občania (dokonca!) nežiadali, aby riadne robili prácu, za ktorú z obecného rozpočtu poberajú (na štátnu správu) veľmi slušný plat.
*
6. Vy neviete, čo všetko na úrade riešia
Áno, to je pravda. Z viacerých strán mám informácie, že na verejnosť presiakla len cca tretina z toho, čo za ostatných dvadsať rokov na obecnom úrade neurobili v súlade so zákonom.
A neviem ako iných občanov, ale mňa to o to viac motivuje sa o to veľmi zaujímať.

Zvýšená miera kritiky a verejne činné osoby
Zvýšená miera kritiky, ktorú musia znášať verejne činné osoby, ako sú poslanci, politici alebo iné verejné osobnosti, vyplýva z ich špecifickej role v spoločnosti. Tieto osoby sú neoddeliteľnou súčasťou verejného života, majú moc ovplyvňovať rozhodovanie, formovať zákony a pravidlá, a preto sú pod väčším drobnohľadom spoločnosti. Zvýšená kritika sa prejavuje v niekoľkých aspektoch:
1. Sloboda prejavu vs. verejný záujem:
V demokratických spoločnostiach je sloboda prejavu kľúčovým právom. Verejné osoby, najmä politici, musia očakávať, že budú hodnotení a kritizovaní vo väčšej miere než súkromné osoby. Toto právo na slobodné vyjadrenie názoru, vrátane kritiky verejne činných osôb, je odôvodnené verejným záujmom. Verejnosť má právo informovať sa o ich konaní, rozhodnutiach a morálke, pretože ich činy priamo ovplyvňujú životy ľudí.
2. Zvýšená tolerancia kritiky:
Súdy a právne systémy v rôznych krajinách často uplatňujú prísnejšie kritériá, keď ide o ochranu povesti verejne činných osôb. Politici a verejné osobnosti musia znášať vyššiu mieru kritiky, ktorá by v prípade súkromných osôb mohla byť považovaná za urážku alebo nactiutŕhanie. Tento princíp platí aj v oblasti médií – novinári majú väčšiu voľnosť kritizovať verejné osoby bez obavy z právnych dôsledkov, pokiaľ sa táto kritika zakladá na faktoch a slúži verejnému záujmu.
3. Očakávaná transparentnosť a zodpovednosť:
Politici a verejné osoby majú zodpovednosť voči verejnosti. Očakáva sa, že budú konať transparentne a budú sa zodpovedať za svoje činy. Kritika ich správania je nástrojom, ktorý spoločnosť používa na kontrolu tých, ktorí sú vo vedení. Tým, že sú v centre pozornosti, musia čeliť otázkam a kritike, ktoré by bežného občana nezasiahli v takej miere.
4. Osobný život a politická funkcia:
Kritika verejných osôb sa môže týkať nielen ich politických rozhodnutí, ale aj ich osobného života, pokiaľ má ten vplyv na verejné pôsobenie. Verejne činné osoby musia očakávať, že aj ich osobné správanie bude pod drobnohľadom, ak sa týka ich schopnosti vykonávať verejnú funkciu, dodržiavať etiku alebo morálne zásady.
5. Riziká nadmernej kritiky:
Hoci verejne činné osoby musia znášať zvýšenú mieru kritiky, dôležité je, aby táto kritika nepresiahla hranice urážky, šikanovania či nenávistných prejavov. Aj politici majú právo na ochranu svojej dôstojnosti a povesti, pokiaľ kritika nie je založená na pravdivých faktoch alebo prekračuje mieru slušnosti a ohrozuje ich bezpečnosť.
6. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP):
V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva je zdôraznené, že verejne činné osoby musia znášať tvrdšiu kritiku ako súkromné osoby, pretože ich konanie má priamy dopad na verejnosť. ESĽP zdôrazňuje, že sloboda prejavu je zásadná pre demokratickú spoločnosť, a aj ostrá, dokonca provokatívna kritika je akceptovateľná, pokiaľ je v rámci verejného diskurzu.
Záverom, zvýšená miera kritiky voči verejným osobám je prirodzenou súčasťou demokratickej spoločnosti. Politici a verejne činné osoby sú povinné akceptovať väčší tlak verejného záujmu, ale zároveň musia byť chránení pred extrémami, ktoré prekračujú hranice slobody prejavu.
https://snv24.sk/2024/10/13/zvysena-miera-kritiky-a-verejne-cinne-osoby/