O novej koncepcii obecných novín sa pritom hovorilo na viacerých zasadnutiach obecného zastupiteľstva, pridávam záznamy z dvoch. Plus pre pripomenutie predošlého pôsobenia Dávida Malíka v redakcii obecných novín aj malý prehľad čísel Hlásnika, ktoré vyšli pod jeho vedením v rokoch 2023 a 2024.
(Ani predtým to nebolo lepšie, ale myslím si, že šesť čísel na demonštráciu bohato stačí. Aj tak je tento článok zase riadne dlhý.)

V zázname zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 18.4.2023 je bod Záhorský hlásnik - redakčná rada od 28:00 do 47:40. Na doplnenie redakčnej rady bol vtedy navrhnutý Viktor Klik a Zuzana Trstenská. 

Pani Meňhartová na tomto zasadnutí hovorila o potrebe informovať v obecných novinách o veciach, ktoré sú dôležité pre občanov. Vymenovala napríklad zmeny v poplatkoch za smeti, v organizácií zberu BRKO, plánované výstavby... Povedala tiež, že ak Dávid Malík nechce v redakčnej rade poslancov, mal by chodiť na zasadnutia OZ, aj na prednášky, ktoré poslanci organizujú, alebo si aspoň vypýtať podklady a napísať články.  

Dávid Malík reagoval, že chcel dávať do novín všetky uznesenia obecného zastupiteľstva, ale že mu zamestnankyňa OcÚ povedala, že to netreba, že to je na webstránke a nemusí to byť aj v novinách. A že sa dohodli, že mu budú posielať informácie z úradu, a on teda predpokladal, že odtiaľ posielajú informácie aj za poslancov. A on čakal, že ho noví poslanci oslovia, a pokiaľ mu budú veci preposielať, tak to všetko zverejní, on s tým nemá problém. 
A tak ďalej a dokola - on nemá čas, on nebude chodiť na obecnú webovú stránku, na zasadnutia bude chodiť, len ak mu to povinnosti a jeho voľný čas dovolia, všetko mu treba napísať a poslať. 

Dokonca aj vtedajší starosta v tejto diskusii povedal, že v obecných novinách treba zverejňovať články o odpadoch. 

Na tomto zasadnutí poslanci potom do redakcie vymenovali iba Zuzanu Trstenskú, poslanca Viktora Klika nie. 

V Hlásniku číslo 75, ktorý vyšiel po tomto zasadnutí v lete 2023, bola potom skutočne polovica strany venovaná odpadom. Na druhej polovici strany bol zverejnený rozpis zvozu odpadu na druhý polrok. Články sú bez uvedenia autora, pripravila ich pani Trstenská. Dávid Malík napísal úvodník, šesť článkov o kultúrnych a športových akciách, ktoré sa konali za predchádzajúci polrok a urobil jeden rozhovor s mladým športovcom. 
Články Dávida Malíka sú o reprezentačnom plese, o detskom karnevale, o stavaní máje, o Dni rodiny,  o 20. výročí založenia Uhranskej perly a o majstrovstvách Slovenska v mažoretkovom športe, ktoré sa konali v Spišskej Novej Vsi.  
Všetky  ostatné články napísali nečlenovia redakcie.

V ďalšom Hlásniku číslo 76 už Dávid Malík napísal len úvodník, článok o otvorení školského roka a rozhovor s mladou športovkyňou. Všetky ostatné články napísali nečlenovia redakcie.
O odpadoch nič. Obecné veci nič. 

V čísle 77 vyšiel podpísaný článok pani Trstenskej o zmenách v platbách za zvoz zmiešaného komunálneho odpadu. Dávid Malík napísal úvodník, článok o Vianočnej Záhorskej Vsi, článok o stolnotenisovom klube a urobil rozhovor so súrodeneckou dvojicou športovcov. Všetky ostatné články sú zase od nečlenov redakcie. 
Obecné veci nič. 

V čísle 78, čo bol prvý Hlásnik v roku 2024, bol priložený leták o separovaní odpadov, ktorý pripravila Zuzana Trstenská. Dávid Malík napísal úvodník, článok o novoročnom koncerte, o detskom karnevale, o reprezentačnom plese, ďalej článok o stolnotenisovom turnaji o pohár starostu obce a urobil rozhovor s dvoma mladými športovcami. Všetky ostatné články sú zase od nečlenov redakcie. 
Obecné veci nič.

V čísle 79, letnom čísle v roku 2024, napísal Dávid Malík úvodník, článok o Uhranskom bjechu, Dni rodiny, o Jánskych ohňoch a o majstrovstvách Slovenska v malom futbale, ktoré sa, mimochodom, konali sa v Radvani, to je Banskobystrický kraj. 
Odpady nič, obecné veci nič.

V jesennom čísle 80 napísal Dávid Malík úvodník, článok o Uhranskom somícovi, o otvorení školského roka,  o 11. ročníku Turnaja priateľstva v malom futbale a o volejbalovom turnaji. V čísle sú tiež tri články bez uvedenia autora o plastových kvetoch na cintorínoch, oznam o hľadaní nových členov redakčnej rady a o možnosti poslať návrhy do rozpočtu obce na ďalší rok. Všetky tri písala Zuzana Trstenská. Všetky ostatné články sú od nečlenov redakcie.  

V zázname zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 1.10.2024 je bod č. 9. Záhorský hlásnik - odstúpenie Mgr. Dávid Malík od 54:20 do 58:00 aj s hlasovaním.
Aj Pavol Danihel vtedy hovoril o potrebe článkov o problémoch, ktoré sú v obci. V obecných novinách treba podľa neho riešiť hlavne odpady a čierne skládky. 

Teraz pre porovnanie tri čísla Hlásnika, ktoré robila štvorčlenná redakčná rada v zložení dve poslankyne a dve občianky. 

Číslo 81 - vianočné číslo, posledné v roku 2024, kde bol zverejnený plán kultúrnych a športových akcií na rok 2025 a štatistické okienko o obyvateľoch obce za rok 2023. Prvý krát vyšiel článok o zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Ďalej článok o tom, aké je dôležité mať v obci nahlásený trvalý pobyt. Článok o triedení odpadov a článok o prednáške v komunitnom centre o osobnom bankrote - pomoc pre obyvateľov v hmotnej núdzi. 

Číslo 82 - jarné číslo v roku 2025, kde bol zverejnený oznam pre chovateľov o slintačke a krívačke v blízkosti našej obce a tiež oznam o možnosti vyzdvihnúť si na OcÚ platové výmery za komunálny odpad a miestne dane. Informácia o hospodárení obecného podniku kompa v roku 2024. Výsledky doplňujúcich volieb na starostu obce. Harmonogram zberu odpadu na rok 2025. Článok o zasadnutí obecného zastupiteľstva. Článok o poslaneckej práci. 
Článok o ekologickom jarnom upratovaní na stranu a pol. Článok o kontrole zvozu odpadu. Ďalší článok na stranu a pol o zbere objemného odpadu, zbere nebezpečného odpadu a o čiernych skládkach, 


Číslo 83 - letné číslo v roku 2025, kde bola zverejnená informácia o zmenách vo verejnej doprave pre uzavretie železničného prejazdu pri Zohore, ďalej celostránkový článok o zodpovednom prístupe k smetiam, článok o kompostovaní a ďalší článok o odpadoch (jarná brigáda, zber veľkoobjemového odpadu, zber nebezpečného odpadu a zber textilu). Článok o zasadnutiach obecného zastupiteľstva. 
Ďalej bol zverejnený článok o urbári v Záhorskej Vsi a článok o diskusii s županom BKS. Ten sa síce konal v Malackách, riešili sa tam však aj veci, ktoré sa týkajú Záhorskej Vsi - obnovenie vlakového spojenia, výstavba mosta a neexistencia odbornej strednej školy v okrese. Na poslednej strane je článok o komplikáciách, ktoré obyvateľom spôsobuje zavretá kompa. 


Mimochodom, v číslach 82 a 83 pribudli k niektorým článkom QR kódy - po ich načítaní sa mohli čitatelia dostať na webovú stránku s ďalšími informáciami o danej téme. 

Ešte sa vrátim k zasadnutiu obecného zastupiteľstva z 2.9.2025, kedy bol Dávid Malík znovu vymenovaný do redakčnej rady. 

Debata o nepripravenej koncepcii časopisu začína v zázname od 1:00:40

V tomto zázname si od 1:02:30 tiež môžete vypočuť, ako Dávid Malík hovoril o tom, prečo v časopise neboli žiadne informácie o zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Teraz to bola pozmenená verzia - riešil to s (samozrejme nemenovanými) (a navyše) bývalými zamestnancami obecného úradu, kedy mu vraj povedali, že noviny majú obmedzený počet strán; a teda uznesenia, ktoré tam chcel dávať, sa do novín nezmestia, lebo ich rozsah je na celé číslo novín. 

Je celkom vtipné, že zamestnankyňa (či dokonca zamestnanci) obecného úradu údajne vydávala/i pokyny šéfredaktorovi obecných novín. Doslova pár minút predtým Dávid Malík pritom (znova) povedal, že nemôže pracovať s poslancami, ani so starostom, lebo to vníma ako konflikt záujmov.
Ale zamestnanec OcÚ mu do práce kecať môže. 

Podotýkam, že pani Meňhartová pri tejto debate zase hovorila vyslovene o tom, že Dávid Malík vôbec nechodil na zasadnutia OZ, a vysvetlila, prečo je to dôležité. Tiež zase vymenovala veci, ktoré do obecných novín patria, a Dávid Malík ich do obecných novín nedával - informácie o prijatých VZN, články o odpadoch, o vrakoch, ktoré stoja na cestách, o tom, ako obyvatelia vypúšťajú žumpy a tak ďalej. 

 Číslo 84 - jeseň 2025

Tak a teraz konečne k najnovšiemu číslu Záhorského hlásnika. 

Nový vizuál a viaceré rubriky zostali zachované, je uvedené ISSN a všetky povinné údaje v tiráži. Je zverejnený oznam obce o pristúpení k výkonu daňového exekučného konania voči dlžníkom na dani z nehnuteľnosti, dani za psa a poplatku za vývoz komunálneho odpadu. Na titulke je pekná fotografia. 
Tým som vyčerpala dobré správy. 

Rubrika Zo zasadnutí obecného zastupiteľstva - miesto zhrnutia podstatného diania na jednotlivých zasadnutiach obecného zastupiteľstva - obsahuje teraz len uznesenia zo zasadnutí z 2.9.2025 a 30.9.2025. Z textu OcÚ sú skopírované aj podpisy starostu pod každým uznesením, takže čitateľ sa dvadsaťpäť krát dozvie, ako sa volá a že je starostom obce. Skopírované sú tiež nadpisy, podľa ktorých sú uznesenia z jedného zasadnutia schválené a z druhého zasadnutia sú len uznesenia. 
Zaujímavé, že zrazu sa toto všetko do novín zmestilo, a dokonca to ani nevadilo žiadnej zamestnankyni obecného úradu. 
 
Informácie zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 26.6.2025 - teda v čase, kedy bolo predchádzajúce číslo Hlásnika už v tlačiarni - sa do novín nedostali. 

Dávid Malík napísal úvodník, článok o Uhranskom somíci, o začiatku školského roka a o kladení vencov pri príležitosti 81. výročia SNP. Žiadny rozhovor. Všetky ostatné články sú od nečlenov redakčnej rady. Článok o akcii Rozprávková Záhorská Ves nemá uvedeného autora. (Všimli ste si, že svoje články Dávid Malík nikdy nezabudne podpísať?)

Druhý člen redakčnej rady Miroslav Nôta je uvedený v tiráži a tiež je ako nový knihovník zmienený v príhovore starostu. 
O odpadoch nič. 

QR kódy žiadne. Vlastne ani nebolo k čomu. 

Redakčné články sú plné klišé, floskulí, nezmyselných personifikácií, štylistických a gramatických chýb, vrátane výkričníkov na miestach, kde nemajú byť.  Informačná hodnota článkov je mizerná až žiadna. 
(Skoro úplne dole som dala obrázky s troma článkami o troch otvoreniach školského roka - posúďte sami.)

Tu je článok s nadpisom, kde by bolo viac ako vhodné použiť skratku SNP, aby nadpis netvoril tretinu dĺžky celého článku. To by však musel byť buď dopísaný text, alebo by grafička musela zväčšiť aj druhú fotografiu na stránke, aby tam nezostalo prázdne miesto. 

K samotnému textu - hoci Dávid Malík bol 2.9. na zasadnutí OZ (druhý krát za toto volebné obdobie), celkom isto veľmi nedával pozor. Pretože ak by ho dával, prvá veta druhého odstavca o kladení vencov by vyzerala úplne inak. (Áno, celá jedna veta v článku je o samotnom kladení vencov.)

V diskusii na prvom septembrovom zasadnutí OZ sa totiž pani Ozábalová pýtala, či bolo kladenie vencov k 81. výročiu SNP, lebo nikde nebol o tom žiadny oznam. Starosta obce odpovedal, že to je jeho chyba, a že pri pomníku bol deň pred výročím spolu s pani Zvěřinovou a pani Adámkovou. Výročie totiž pripadlo na piatok a on odchádzal s rodinou na predĺžený víkend.

Volený zástupca bol teda na kladení vencov len jeden a občianky boli až dve, pričom jedna z nich je starostova priama podriadená. Zrejme nemohla moc diskutovať o tom, či sa zúčastní alebo nie. 
To, že starosta uprednostnil osobný záujem pred svojimi starostovskými povinnosťami, je tiež vec, ktorá by mala byť  aspoň zmienená v obecných novinách, ktoré by mali byť nielen nezávislé, ale aj objektívne. 

A miesto oslavného článočku o udalosti, ktorá sa vlastne nestala, by schopný redaktor mohol napísať článok o tom, že pri pomníku bola len vymenená najmenej od slnka vyblednutá plastová kytica za novú plastovú kyticu, a že by starosta a zamestnankyne obecného úradu (miesto lamentovania nad nedisciplinovanými občanmi, ktorí netriedia odpad) mohli ísť príkladom a pri takýchto príležitostiach klásť vence z prírodných materiálov (inšpirovať sa dá napr. TU).

A tiež by bolo fajn, keby dal Pavol Danihel konečne opraviť aspoň tie uvoľnené dlaždice, ktoré niekto stále prekladá z jedného konca na druhý. Aj kvety do prázdnych kvetináčov pred pomníkom by sa mohli dať vysadiť. 
Ale to už by asi bola na Záhorskú Ves príliš silná káva. 

28.6.2025

18.10.2025

A keď už píšem o kritike, tak ešte k príhovoru starostu.

Hneď v úvode Pavol Danihel skritizoval poškodenie stola v altánku pri pošte, aj vandalské činy na štrkovisku, ktoré obhospodarujú rybári. Čo je v poriadku, o takých veciach by rozhodne mal hovoriť, či písať. 
Ale že bolo v lete vandalmi značne poškodené aj zábradlie na altánku na detskom ihrisku Slniečko, to vo svojom príhovore akosi zabudol spomenúť.

Háčik je zrejme v tom, že stôl aj altánok pri pošte je obecný, ale altánok na Slniečku pred rokom dobrovoľnícky postavilo občianske združenie Najzápadnejšia; navyše za financie, ktoré získalo z dotácie, na ktorú podalo projekt stále to isté OZ. 

(Mimochodom, obecný stôl v obecnom altánku nie je prebrúsený a natretý doteraz, altánok na Slniečku bol opravený behom dvoch-troch dní. Samozrejme, opravu vykonal člen OZ Najzápadnejšia a zároveň člen ZOMOSu Igor Meňhart.)

V príhovore po kritike nasledovali poďakovania občanom, ktorí organizovali akcie pre deti (vrátane pána, ktorý za to vyberal poplatok, čo je samo osebe tiež v poriadku - spomínam to pre súvislosť nižšie); ďalej kultúrno-športovej komisii, rybárskemu spolku, poľovníckemu združeniu a dobrovoľnému hasičskému zboru za organizáciu Somíca; a ešte ďalšiemu rybárskemu spolku a menovite jeho predsedovi Petrovi Límovi za organizáciu detských rybárskych pretekov. 

Ale že občianske združenie Najzápadnejšia postavilo na Slniečku pocitový chodník, o tom nie je v príhovore ani písmenko. Hoci členovia OZ zase budovali dobrovoľnícky a zase za peniaze z dotácie za projekt, ktorý vypracovali a podali zase členovia tohto OZ. 

Nie je to prvý raz, čo sú odignorované prínosy pre obec od členov Najzápadnejšej, alebo dokonca od členov ZOMOSu. Tak ako sa o tom tvrdohlavo mlčalo za Šimkoviča, tak sa o tom ešte tvrdohlavejšie mlčí aj za Danihela.  

Tri výkričníky sa objavili aj v príhovore. Neviem, či ich tam doplnil Dávid Malík, alebo ako to bolo, ale vhodný je tam možno jeden. A vlastne aj ten by bolo najlepšie nahradiť bodkou.

Opakovanie učiva prvého stupňa základnej školy - výkričník je interpunkčné znamienko, ktoré sa používa po citoslovci (Ó! Jaj! Och!), alebo po rozkaze (Pozor!), výkriku (Pomoc!) či zvolaní (Na zdravie!).
Aj za vetou so slovesom v rozkazovacom spôsobe sa obvykle píše bodka - hlavne pri rôznych pokynoch. (Pripravte si všetky potrebné doklady.) Výkričník sa píše, ak má veta so slovesom v rozkazovacom spôsobe zvolací ráz. (Chyť to!) 

Výkričník je za určitých okolností možné použiť aj v oznamovacej vete. Najčastejšie sa tak robí v prípadoch, kedy je vo vete výrazný dôraz (Smeti do prírody nepatria!). Treba však pritom postupovať opatrne a rozhodne by nemali byť v jednom krátkom texte použité viaceré výkričníky za vetami, ktoré žiadny dôraz neobsahujú. 

Viete čo, fakt mi to nedá. Toto je proste strašné, obzvlášť od vyštudovaného žurnalistu. (Pre tých, ktorí sa teraz začnú pohoršovať, že mi to doteraz nevadilo - vadilo, a roky rokúce. Len som doteraz o tom nehovorila verejne.)

Z článku o Uhranskom Somícovi.
SPIDUCH z Rohožníka, tak znie skratka súboru spievajúcich dôchodcov, nás pozvala na tradičnú záhorácku svadbu so všetkým, čo k nej patrí, vrátane dobrého vínka a svadobných koláčov!

Skúste si tu vetu prečítať nahlas a použite zvolanie, ako nás nabáda výkričník na konci. 
A kto nás to pozval na tú svadbu? Tá skratka? 

Ten súbor sa celým menom volá "Spievajúci dôchodci - Záhoria" "SPIDUCH-Z" - aj s tými úvodzovkami (viď TU, alebo TU). Uznávam, že je to nezvyklý a dlhý názov, bežne sa v textoch a pozvánkach používa iba Spiduch, alebo SPIDUCH; a zdá sa, že s tým súbor nemá problém. 

Aj názov Poľovníckeho združenia ROZKVET je napísaný správne, aj TIP TOP BAND. Ale Vivas dance group a Los Brados sú v článku napísané veľkými písmenami. Iba hudobná skupina Kortina tam zostala len s veľkým K, hoci na ich webstránke je použitý aj názov KORTINA. 

No dobre, čert aby sa v tom vyznal, ale prečo sú pod článkami samými veľkými písmenami napísané aj všetky priezviská autorov? Tí ľudia sa tak nevolajú a neviem si spomenúť na jediný časopis, alebo noviny, alebo akýkoľvek iný text, kde by boli mená a priezviská napísané spôsobom Meno PRIEZVISKO.

Poďme ďalej.

Googlenie na desať sekúnd: Personifikácia, alebo zosobnenie, je literárny a rečnícky prostriedok, pri ktorom sa neživým predmetom alebo abstraktným pojmom prisudzujú ľudské vlastnosti, emócie alebo schopnosti. Cieľom je oživiť text, dodať mu emocionálny náboj a vytvoriť živší obraz.  

Samozrejme, personifikácie a ostatné umelecké jazykové prostriedky majú svoj význam, ale treba ich využívať citlivo a vyvážene. A mali by mať estetickú hodnotu. 
V textoch, ktoré majú mať predovšetkým informačný charakter, by sa však metafory, básnické prívlastky, prirovnania (a tak ďalej) ideálne nemali používať vôbec.  

A ak už v informatívnom texte nejaké umelecké prostriedky sú, nemali by sa používať opakovane.
Ak sú vo vete dve trópy či figúry, musia spolu fungovať.  Príklad na využitie metafory a personifikácie - miesto noc bola tmavá je možné napísať  (trebárs) noc bola zahalená v tmavom plášti. Je to poetické, človek si personifikovanú noc v čiernom plášti úplne bez problémov dokáže predstaviť a tá predstava nevzbudzuje rozpaky či smiech.  

*****

Úvodník 

Brány školských inštitúcií sa po dvojmesačných prázdninách opäť otvorili a privítali usmiate tváre školákov dychtiacich po nových vedomostiach. 

OK, brány sa môžu otvoriť aj samé, s tým nemám nejaký zásadný problém, ale ako asi privítali tváre školákov, to mi hlava neberie. A ako tie tváre dychtia po vedomostiach? Jasne, je to synekdocha, ale tak krkolomné spojenie troch umeleckých výrazov v jednej vete je fakt... divné. 

*

Pretože cesta k úspechu nevedie cez skratky. Naopak, je lemovaná odriekaním, disciplínou a ambicióznosťou. 

Znova - k ceste k úspechu nemám námietky. Ale ako ju majú lemovať tri personifikované osobné vlastnosti, to mi zostáva záhadou. 

*

Potvrdilo sa, že ak spolky a organizácie spoja svoje sily dohromady, dokážu vytvoriť kvalitný produkt, ktorý v pozitívnom slova zmysle presahuje hranice našej obce. 

Spojené personifikované spolky a organizácie... Nooo, dobre, aj keď teda so škrípajúcimi zubami...
Ale prečo sa vlastne v tejto vete úplne normálne nespoja ľudia z rôznych spolkov a organizácií? Prečo v nej musia byť silou-mocou použité dokonca štyri umelecké prostriedky? 

A teda tie spojené spolky a organizácie vytvorili produkt? To je pre zmenu veľmi konkrétna a hlavne fyzická vec, prečo je tak nazvaná kultúrna akcia? 
Ale dobre, nech je to teda produkt, ako však potom presahuje hranice našej obce? Vznáša sa nad hlavami účastníkov? A siaha až... kam vlastne? Hranice našej obce - to je predsa intravilán. Takže produkt siaha niekam k Hájenke, alebo do Suchohradu? 

*

Teší nás, že hoci v skromnom počte, si naša obec uctila spomienkou tých, ktorí neváhali položiť svoj život za slobodu domoviny a svojich blízkych.

Viem si predstaviť personifikovanú našu obec (ale teda nevyzerá pekne), ale ani pri najväčšej snahe nedokážem vymyslieť, ako by asi tak ctila spomienkou dávno mŕtvych vojakov. 
Okrem toho silne pochybujem, že všetci tí bojovníci odchádzali z domovov s hrdým odhodlaním nechať sa zabiť. Pátos je veľmi silná vec, bežne sa používal v periodikách v päťdesiatych rokoch - ale už sme sa hádam trochu posunuli. 

*****

Uhranský Somíc 2025

V poradí tretia augustová sobota patrila v obci tradičným letným slávnostiam, ktoré presahujú hranice našej obce. 

Naozaj nechápem ani to, ako tentoraz slávnosti môžu presahovať hranice našej obce. Chýry, alebo zvesti o slávnostiach bez problémov, ale slávnosti? A prečo množné číslo? Koľko sa ich naraz konalo? 
A keď už teda má niečo presahovať, tak hranice nášho chotára. Extravilán by sa do všetkej tej poetickosti a umeleckosti moc nehodil. 

*

Uhranský Somíc, ktorý napísal už svoje v poradí 23. pokračovanie, opäť raz potešil bohatým kultúrnym programom, chutnou gastronómiou a príjemnými stretnutiami rodín a priateľov. 

Ak je použitá radová číslovka, je viac ako zbytočné pridať ešte dôvetok v poradí. 
A teda dobre, nech Somíc personifikovane píše, ale ako mohol potešiť skutočnými stretnutiami reálnych ľudí? Mohol byť príležitosťou alebo miestom na stretnutia. 

Mimochodom, gastronómia je náuka/teória o kuchárskom umení. Môže byť gastronomický festival, gastronomický kurz, gastronomické pravidlo alebo zariadenie, môže byť dokonca aj gastronomický zážitok; ale chutná gastronómia je prekombinované slovné spojenie, ktoré sa dalo (a malo) nahradiť chutnými jedlami alebo dokonca chutnými pokrmami. 

*

Skupina Kortina zo severného Slovenska ako prvý hudobný hosť svojimi piesňami vítala prúdiace davy miestnych i cezpoľných. O rozprúdenie atmosféry sa postaralo tanečné zoskupenie VIVAS DANCE GROUP s bubnovou show, ktorá zaviala do Záhorskej Vsi vietor z afrických saván. 

Keď niečo metaforicky prúdi v jednej vete krátkeho textu, nemá tam už metaforicky prúdiť nič iné, a už vôbec nie hneď v ďalšej vete. 

Bubnová show, ktorá zaviala vietor z afrických saván? Ééé.... čože?
Ja to radšej nebudem rozoberať, nebolo by to pekné.  

*

Pozor si treba dávať aj na trpný rod. Ten sa používa, ak vykonávateľ deja nie je známy (bicykel bol ukradnutý), alebo nie je dôležitý (na obecnú brigádu sa pripravuje všetko potrebné vybavenie); a preto sa text sústreďuje na samotný dej alebo jeho výsledok.

Počas celého popoludnia sa podávalo bohaté občerstvenie v podobe rybacích špecialít, cigánskych pečienok, poľovníckeho gulášu, trdelníka aj halušiek. Smäd hasilo čapované pivo spoločne s kofolou. 

Dobre, síce vieme, kto pripravoval občerstvenie, ale povedzme, že to nie je dôležité. (Teda podľa mňa je, ale ja som ten článok nepísala.) Občerstvenie proste bolo a basta. Ale že hneď v nasledujúcej vete personifikované pivo a kofola samé od seba hasia smäd...
No amen tma. 

*

Maľované copíky nemali prejsť korektúrou. 
Proste nemali. 

*****

Začiatok školského roka 2025/2026

V tomto kalendárnom roku netradične, už 1. septembra, sa opäť otvorili brány základných a stredných škôl, aby privítali presne po 65 dňoch voľna žiakov a žiačky z celého Slovenska.  

Na území bývalého ˇČeskoslovenska (teda Československej socialistickej republiky) bol 1. september ako začiatok školského roka stanovený v roku 1951. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa 1. september stal štátnym sviatkom, čiže prvý školský deň sa automaticky presunul na ďalší pracovný deň. Deň Ústavy ako deň pracovného pokoja bol zrušený v druhom konsolidačnom balíčku, takže do školy sa išlo znova 1. septembra po tridsiatich rokoch. Predtým bol 1. september prvým školským dňom štyridsaťdva rokov. 
Ktorý deň je teda tradičný? 
(Mimochodom, o tom posune z 2.9. na 1.9. sa dal napísať krásny a hlavne zaujímavý článok.)

Používanie čísloviek v texte má pomerne komplikované pravidlá, ale zjednodušene sa dá povedať, že okrem finančných čiastok, dátumov a radových čísloviek typu 25. výročie sa číslovky v texte píšu slovom. Teda po šesťdesiatich piatich dňoch voľna.... 

*

Naša základná škola začala písať už 98. kapitolu...
Už sa zase píše kapitola, zase číslom a vôbec - naozaj sa nedá vymyslieť nejaký iný spôsob, ako napísať článok o prvom školskom dni? Obzvlášť, ak autor textu na škole priamo pôsobí? 

Ešte recyklované články o začiatkoch školských rokov.

Rovnaké porovnanie by sa dalo spraviť s článkami o iných akciách. 
A keďže (ako sme sa dozvedeli v diskusii na ostatnom zasadnutí obecného zastupiteľstva) nepribudnú žiadne nové kultúrne či športové akcie, za rok si to zrejme zase všetko zopakujeme. 

Nuž, ako napísal Dávid Malík vo svojom najnovšom úvodníku: Človek, ktorý sa nepoučil z chýb minulosti, ich v budúcnosti s určitosťou zopakuje.  

A pre mimoriadne odhodlaných čitateľov ešte obecné noviny z obce Hlásná Třebaň, ktorá má okolo 1 200 obyvateľov. (Bola  som tam v lete na dlhšej návšteve - na jedálenskom stole som našla tri čísla, ktoré som prečítala do posledného písmenka. Skvelé noviny.) 

V redakčnej rade je šesť ľudí. Celofarebné noviny na kvalitnom kriedovom papieri vychádzajú každý mesiac - číslo stojí 10 Kč (približne 0,40 €). Zpravodaj si môžete kúpiť v miestnych potravinách, v dvoch miestnych reštauráciách a na obecnom úrade. V lete vychádza dvojčíslo, ktoré je zdarma a obyvatelia ho dostávajú do schránok. Plus je k dispozícii aj na obecnom úrade.

október 2025  (20 strán)
september 2025   (28 strán)
letné dvojčíslo  (28 strán)
jún 2025 (24 strán)
máj 2025  (28 strán)
apríl 2025  (20 strán)
marec 2025   (24 strán)
február 2025 (20 strán)
január 2025 (16 strán)

Súvisiace články: 
Záhorský hlásnik
Záhorský hlásnik II. 
Čo v Hlásniku nebolo