Infožiadosť z 15.6.2026

Odpoveď obce z 3.7.2026

Infožiadosť som poslala večer v pondelok 15.6.2026. Zákonná lehota na odpoveď tak uplynula na dvanásty pracovný deň o polnoci, to bolo v stredu 1.8.2026.

Obec v odpovedi píše, že som infožiadosť poslala 16.6., čo proste nie je pravda (už som to vysvetľovala viackrát, rieši to § 14 odsek 4 zákona č. 211/2000 Z. z.).
Navyše, aj keď v odpovedi uvádza dátum 2.8.2026, doručila mi ju až v piatok 3.8.2026.
To k tomu prvému porušeniu infozákona.

Druhé porušenie – ja som žiadala poslať všetky znalecké posudky týkajúce sa ubytovne, vypracované od 1.1.2023. Nepýtala som sa, či si môžem prísť znalecký posudok pozrieť.

A obec odpovedala: "Príďte si nahliadnuť." Pri dokumente, ktorý je veľmi pravdepodobne vytvorený elektronicky alebo ho možno bez väčších problémov naskenovať.
Ak obec nechcela alebo z nejakého dôvodu nemohla vyhovieť požadovanému spôsobu sprístupnenia, mala postupovať podľa infozákona – buď informáciu sprístupniť zákonným spôsobom, alebo vydať rozhodnutie (ak žiadosti nevyhovela celkom alebo sčasti). Samotná odpoveď typu "príďte si pozrieť" nenahrádza rozhodnutie o odmietnutí. 

V rozhodnutí (aj to som tu už tom písala viackrát) pritom musí byť uvedený zákonný dôvod na odmietnutie sprístupnenia informácie (§ 8  § 12 infozákona). Rozsah 55 strán medzi tými dôvodmi nie je.
To k tomu druhému porušeniu infozákona.

Teraz k dokumentom, ktoré mi obec poslala.

V súvislosti s plánovaným predajom (v infožiadosti body 1. – 3.)
To je žiadosť firmy Tulami a list vlastníctva.
Bodka.

Žiadna analýza hospodárnosti, žiadne ekonomické porovnanie predaj verzus prenájom.
Nič. Nula. Zero.
Proste – predajme to.

Firma Tulami pritom obci podľa nájomnej zmluvy platí mesačne 700 € ako nájom a 300 € ako zálohu na energie. (Nájomnú zmluvu si môžete pozrieť na webe obce pod evidenčným číslom 93/2023.)

Firma logicky musí mať tržby vyššie, inak by predsa nemala záujem v prevádzkovaní ubytovne pokračovať.

Keď som sa na stavebnej komisii pýtala, prečo obec nedokázala dosiahnuť vyššiu ziskovosť tak, ako to dokáže Tulami, dostala som odpoveď: "Oni sú šikovní."
Ja: "No, to sa pýtam – prečo obec nie je taká šikovná. Pokiaľ viem, firma má mesačné tržby okolo 3 000 € mesačne a viac. Obec má z toho 700 €. Prečo?"
Na to som už odpoveď nedostala.

Obec pritom v čase, keď obecnú ubytovňu prevádzkovala sama, dosahovala hospodársky výsledok okolo nuly, alebo bola dokonca v mínuse.

Jediný inzerát, o ktorom viem (a hľadala som v tom čase naozaj usilovne) a ktorým obec propagovala možnosť ubytovania, vyzeral takto.

Žiadny facebook, booking.com, megaubytovanie.sk, žiadny inzerát v podnikových novinách VW, u dodávateľov VW, žiadne oslovenie personalistov v priemyselných parkoch v okolí Malaciek, stavebných firiem...
Nič.

Ďalej.

Nielenže sme z obecných peňazí zaplatili časť nákladov za opravu strechy (poisťovňa neuhradila celú opravu). Tam to ešte podľa nájomnej zmluvy ide o opravy, ktoré nespadajú pod bežnú údržbu, a teda ich hradí vlastník.
Ale v objednávkach sa s dátumom 7.7.2026 objavila suma 1 164,50 € na presun prípojky elektrickej energie a rekonštrukciu vnútorného rozvádzača na ubytovni.

Ak obec uvažuje o predaji, podľa akej ekonomickej úvahy ešte pred predajom investuje do nehnuteľnosti? Premietnu sa tieto investície do predajnej ceny (teda v prípade, že k predaju naozaj dôjde)? Alebo boli nevyhnutné na zachovanie bezpečnej prevádzky?

Teraz sa ešte pozrieme na naše zásady hospodárenia s majetkom obce. V § 8 odsek 1 sa tam píše, čo sa považuje za prebytočný majetok: Prebytočný hnuteľný a nehnuteľný majetok obce je majetok, ktorý obec trvale alebo prechodne nevyužíva na plnenie svojich úloh.

Ešte dôležitejší je ods. 3: Za trvale prebytočný majetok sa považuje taký majetok, ktorý sa pri posudzovaní možnosti jeho využitia pre potreby obce javí ako efektívne nevyužiteľný a nie je možné ho využívať v rámci plnenia akýchkoľvek úloh obcou.

To je veľmi silná formulácia. 
Lebo pri tejto budove existuje minimálne jedna zjavná skutočnosť – budova sa využíva, je o ňu záujem a vytvára ekonomickú hodnotu.

To ešte automaticky neznamená, že nie je prebytočná v zmysle zákona alebo zásad. Ale určite to znamená, že obec by mala vedieť veľmi presvedčivo vysvetliť, prečo napriek tomu dospela k záveru, že ju sama nevie efektívne využívať.

O prebytočnosti majetku rozhoduje zastupiteľstvo. V§ 3 ods. 4 písm. j) sa píše: obecné zastupiteľstvo schvaľuje prebytočnosť alebo neupotrebiteľnosť nehnuteľného majetku.

A § 8 ods. 5 ešte dopĺňa, že rozhoduje na základe odporúčania inventarizačnej komisie a návrhu vyraďovacej komisie.

Takže - kde je odporúčanie inventarizačnej komisie? Kde je návrh vyraďovacej komisie?
Tieto dokumenty by som si naozaj veľmi rada prečítala. 

No a ešte.Ak som správne pochopila argumentáciu firmy Tulami, tak je takáto:

1. budova nespĺňa dnešné požiadavky na ubytovanie,
2. preto je potrebné do nej investovať,
3. preto ju chcú kúpiť.

Logika firmy teda je: "Vieme, že do budovy bude treba investovať, ale aj tak sa nám to oplatí." Čo je úplne normálna podnikateľská úvaha. 

Inými slovami: Budova má pre firmu taký potenciál, že sa im oplatí zaplatiť kúpnu cenu, investovať ďalšie peniaze a ďalej ju prevádzkovať so ziskom.

Otázka teda je: Ak sa to oplatí súkromnej firme, prečo sa to neoplatí obci?
Lebo obec na to (zatiaľ podľa dokumentov) reaguje: Dobre, tak vám ju predáme.

Takže...
Chcela by som vedieť, ako obec zdôvodní, prečo sa chce zbaviť majetku, ktorý teraz z nájmu prináša 8 400 € ročne a je tam potenciál výnosu 36 000 € ročne (minimálne toľko dosahujú tržby Tulami).

Lebo to je IMHO fakt zaujímavý rozdiel.

PS pre cezpoľných čitateľov – na náhľadovej fotke je budova bývalej obecnej ubytovne. Vedľajšia budova (s ktorou má budova spoločnú jednu stenu) je prázdna. Na moju otázku, či obec písomne oslovila majiteľa (trvale žijúceho v zahraničí) s ponukou na odkúpenie tejto časti nehnuteľnosti, stále nemám odpoveď. 

Súvisiace články: 
seriál o infožiadostiach si môžete pozrieť TU