211 - pavlače na 21BJ

Druhá májová
Túto infožiadosť som si na úrad poslala po tom, ako som si
na webe obce prečítala zmluvu o dielo na opravu pavlačí na obecnej bytovke. O zmluve za viac ako 56 000 € na zasadnutiach OZ pritom nepadlo ani slovo.
Stavebná komisia nemala žiadne podklady. Ale zmluva už bola podpísaná
a zverejnením nadobudla účinnosť.
Na vypracovanie odpovede bolo treba niekoľko hodín (povedzme, že tie štyri), do archívu však
nebolo treba ísť. Odpoveď prišla jedenásty pracovný deň. Pri dvoch bodoch mi prišla od obce odpoveď, že nemajú dokumenty, ktoré podľa zásad hospodárenia mali existovať. A tých ne/odpovedí je tam viac.
Vysvetlenie na začiatok – článok je naozaj rozsiahly, pretože
na tejto infožiadosti je vidno, kam sme sa za ostatné dva roky "posunuli" v správe
obce. Vôbec to nie je pekný obrázok. (Niežeby sme predtým boli na tom dobre.)
Článok som mala rozpísaný dlhšiu dobu, pretože som sa snažila čo najvýstižnejšie
zachytiť aspoň tie najdôležitejšie veci. A nedarilo sa mi to. (Áno, mám problém
písať stručne aj o maličkostiach a tu je toho TOĽKO na prebratie...)
Nakoniec som sa rozhodla článok rozdeliť na päť farebne odlíšených častí. A týmto
nechávam na čitateľoch, ako hlboko chcú nahliadnuť do králičej nory.
(Ak náhodou niekto nevie – odkazujem na Alenku v ríši divov. Aj v našej
obci sa totiž dôležité javy dejú akoby samy od seba, vysvetlení niet a pravidlá
sú postavené na hlavu.)
V prvej časti článku je samotná infožiadosť a odpoveď obce. K tomu je
v bodoch veľmi stručne spísané, v čom všetkom je problém.
V druhej časti článku je reč o samotnej zmluve o dielo (zverejnená
6.5.2026 na webe obce pod číslom 27/2026 a v centrálnom registri
zmlúv TU).
Samostatný priestor preto, lebo to je dielo samo osebe. Jedna veta na ukážku
(zdôraznenie veľkým písmom je moje): Finančné
plnenie, ktoré zaplatí Objednávateľ Zhotoviteľovi PRED uzavretím tejto Zmluvy a
počas dodávky plnenia sa považuje za preddavok.
V tretej časti článku sú zhrnuté otázky okolo príloh,
ktoré mi poslali z obecného úradu – dokumenty k čerpaniu fondu a verejnému
obstarávaniu.
Venujem sa tiež dokumentom, ktoré mi z úradu neposlali. Obec totiž nemá
jediný papier, ktorý by vysvetľoval, prečo sa rozhodla minúť prakticky celý fond opráv
práve na pavlače. A prečo práve teraz.
V štvrtej časti sú samotné podklady a fotografie, ktoré mi z obecného
úradu poslali.
Potom je ešte zhrnutie zákonov, ktoré hovoria o spôsobe
hospodárenia s majetkom obce. A krátky dovetok.
Na konci (už tradične) PS pre "cezpoľných" čitateľov plus zoznam súvisiacich
článkov.
1. Infožiadosť
Infožiadosť 11.5.2026


Odpoveď 26.5.2026

Stručné zhrnutie problematických častí odpovede
1. Fond opráv
Príloha VZN rieši, z čoho sa fond tvorí a na čo sa môže použiť. Nerieši však, ako
sa fond spravuje, účtuje a podľa akých pravidiel sa rozhoduje o jeho použití.
VZN pritom počíta s plánom opráv a údržby, ktorý má schvaľovať zastupiteľstvo. Plán
však neexistuje a poslanci o zakázke za viac ako 56 000 € nerokovali.
2. Peniaze
Vo fonde opráv bolo ku dňu odpovede na infožiadosť 46 947,29 €.
Rekonštrukcia pavlačí má stáť (aj s DPH) 56 387,38 €. Ročne pritom
do fondu pribudne približne 15 000 €, pričom v roku 2024 sa z neho
vyčerpalo cca 14 000 € a minulý rok takmer 30 000 €.
Čo sa stane, ak bude po rekonštrukcii pavlačí potrebné riešiť nejakú haváriu? Odkiaľ
chce potom obec zobrať peniaze na jej riešenie?
3. Rozhodnutie
Obec mi neposkytla jediný dokument, z ktorého by bolo možné zistiť, kto,
kedy a na základe akých podkladov rozhodol, že sa má prakticky celý fond
opráv minúť práve na rekonštrukciu pavlačí. Rozhodnutie o takej veľkej investícii
pritom (nielen podľa pravidiel hospodárenia s majetkom obce) nesmie byť
bez akýchkoľvek podkladov.
4. Zhotoviteľ
Obec poskytla podklady k obstarávaniu, ale z nich nie je zrejmé, prečo boli
oslovené práve tieto subjekty. Zároveň chýbajú podklady, z ktorých by bolo
možné zistiť, prečo bol zvolený práve tento rozsah rekonštrukcie a čo všetko
má byť vlastne výsledkom zákazky.
5. Technické podklady
Obec sama uviedla, že nedisponuje projektovou dokumentáciou, technickými
posudkami, diagnostikou, zápismi o vadách ani ďalšími dokumentmi z prípravy
rekonštrukcie. Znova – nielen podľa pravidiel hospodárenia to nie je v poriadku.
2. Zmluva o dielo
Zase najprv stručne
Tento rok boli pred podpisom zmluvy boli dve zasadnutia obecného zastupiteľstva
(10.2. a 31.3.), po podpise už boli štyri (28.4., 2.6., 8.6. a 23.6.).
Ani na jednom z týchto zasadnutí sa o rekonštrukcii pavlačí nerokovalo
a poslanci neprijali ani dodatočne žiadne
uznesenie k tejto investícii.
Zmluva bola podpísaná 24.4.2026, zverejnená 6.5.2026. Stavebná komisia pred podpisom zmluvy nedostala žiadne podklady, o zadaní zakázky nebola ani informovaná.
Zhotoviteľ má v zmluve pomerne silné postavenie a viacero poistiek, zatiaľ čo obec ako objednávateľ sa vzdala takmer všetkých nástrojov, ktorými by si vedela chrániť svoje peniaze a svoje postavenie v prípade problémov.
***
1. Predmet diela je
formulovaný veľmi vágne
Predmet plnenia je v článku 1.1. uvedený takto: "Rekonštrukcia pavlačí
bytového domu 1.-3. NP" a súčasťou
zmluvy je rozpočet.
Problém je, že takáto formulácia je strašne široká. Môžeme si pod tým
predstaviť napr. opravu dlažby, alebo omietok, zábradlia, hydroizoláciu, odvodnenie,
nátery, lokálne opravy.... (atď.), alebo
kombináciu vyššie zmieneného, alebo kompletnú prestavbu. Alebo (ak chceme ísť
ab absurdum) opravu jednej rozbitej dlažobnej kachličky na prvom podlaží. Za 56,387,38
€ (vrátane DPH).
Ďalej sa v článku 1.6.
píše: "Zhotoviteľ sa zaväzuje dodať pre Objednávateľa plnenie popísané na prvej
strane tejto Zmluvy..."
Lenže na prvej strane sú uvedené iba zmluvné strany. Takže buď zostavovateľ
zmluvy myslel článok 1.1., alebo použil univerzálny vzor a zabudol ho upraviť.
A ak tým bolo myslené to zadanie z článku 1.1., tak je nám
(obyvateľom obce, ktorí celý tento samosprávny cirkus platíme) platné presne
NIČ, pretože v zmluvách platí len to, čo tam je napísané.
***
2. Záloha 30 000 € je extrémne vysoká
Celková cena je 56 387,38 € s DPH a záloha je vo výške 30 000 € a to dokonca PRED začiatkom rekonštrukcie.
Záloha v takejto výške je
cca 53 % ceny diela, čo je skutočne veľmi vysoký preddavok. Samozrejme, nie je
zakázaný.
Ale obec poskytne (alebo už poskytla) viac ako polovicu peňazí ešte predtým,
ako práce vôbec začali, a obec za to nedostáva prakticky žiadne
zabezpečenie, že vôbec začnú; alebo že budú dokončené; alebo že budú dokončené
v riadnej kvalite (viď nižšie).
***
3. Chýba akákoľvek ochrana pre prípad, že zhotoviteľ práce nezačne alebo nedokončí
V zmluve nie je ani pol písmenka o bankovej záruke, zádržnom,
notárskej úschove, poistenia zálohy, zábezpeky, zmluvnej pokute za nevrátenie
preddavku, ani o mechanizme postupného uvoľňovania financií.
Čiže obec zaplatí viac ako polovicu ceny a v zmluve prakticky nie je nič, čo by
jej postavenie posilňovalo.
Alebo pohľad z druhej strany - zmluva je nastavená spôsobom, ktorý výrazne
posilňuje postavenie zhotoviteľa, zatiaľ čo ochranné mechanizmy pre obec ako
objednávateľa sú minimálne.
Obecný úrad (právne zodpovedný je starosta obce) má pritom chrániť záujmy obce
a jej obyvateľov (a táto povinnosť vyplýva minimálne z troch zákonov
(zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení , zákon č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí a zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy).
(Viac k zákonom o spravovaní majetku obcí viď prehľad celkom dole.)
***
4. Ustanovenie o preddavku je veľmi zvláštne
Ide o vetu z bodu 1.8.: Finančné plnenie, ktoré
zaplatí Objednávateľ Zhotoviteľovi pred uzavretím tejto Zmluvy a počas dodávky
plnenia sa považuje za preddavok.
Toto je mimoriadne neštandardné ustanovenie, podľa ktorého sa výslovne počíta
aj s možnosťou, že obec poskytne zhotoviteľovi finančné plnenie ešte pred
podpisom zmluvy. Z textu zmluvy pritom nie je zrejmé, prečo bolo potrebné
takúto situáciu vôbec upravovať.
Zvyčajne (čiže štandardne) totiž zmluvy upravujú, čo sa stane po jej
uzavretí. Teda nie ako sa budú právne kvalifikovať platby, ktoré možno
prebehli ešte pred jej vznikom.
(A prebehli? Niekto by sa mohol na úrade spýtať, kedy bol ten netradičný preddavok
skutočne uhradený.)
***
5. Dodacia lehota je pomerne mäkká
90 dní od prevzatia staveniska. Predĺženie je zmluvne ošetrené
na strane objednávateľa, pre nepriaznivé počasie a na vyššiu moc.
To je ešte v poriadku.
Ale nikde nie je určené, kto a na základe čoho posúdi
nepriaznivé počasie, ako sa to bude dokumentovať a o koľko dní sa lehota
predĺži.
Pri prípadnom spore to môže byť nepríjemné.
(Zmluvy totiž treba čítať nie spôsobom: "všetko je v poriadku, však sa
nejako dohodneme", ale spôsobom: "čo ak sa niečo pokazí, alebo to vypáli inak,
ako sme predpokladali?")
***
6. Zmluvná pokuta je nízka
Zmluvná pokuta pre zhotoviteľa vo výške 50 €/deň pri zákazke
v hodnote 56 387 € je cca 0,09 % ceny diela denne.
Nie je to nezákonné. Ale je to naozaj slabá motivácia na
dodržanie zmluvne dohodnutých plneniach.
***
7. Obec nesmie práce zastaviť bez následkov
Na druhej strane: "Objednávateľ môže prerušiť práce alebo ukončiť výkon plnenia len z vážnych dôvodov. Zhotoviteľ má nárok na úhradu nákladov a ušlého zisku."
Toto je veľmi silná ochrana zhotoviteľa.
Pritom v zmluve nie je uvedené, čo je vážny dôvod, ako sa bude preukazovať
a ako sa vypočíta ušlý zisk.
Opäť slabá ochrana obce.
***
8. Vlastníctvo diela prechádza až po úplnom zaplatení
"Vlastníctvo plnenia prechádza na Objednávateľa až po úplnom zaplatení."
Pri výrobe veci to je ešte pochopiteľné. Napríklad nové okná
zostávajú majetkom firmy dovtedy, kým obec za ne nezaplatí. Ale tu ide o
stavebné práce na obecnom bytovom dome. Právne je to minimálne zvláštne.
Ako presne nebude obec vlastníkom vlastnej ešte nie opravenej pavlače?
***
9. Chýba stavebný dozor
Možno existuje inde.
Ale v tejto zmluve nevidím technický dozor investora, preberanie
etáp, kontrolné dni, odsúhlasovanie súpisov prác a kontrolu kvality.
Pri zákazke za 56 000 € by som očakávala minimálne nejaký
procesný rámec.
***
10. Chýba mechanizmus zmien
Je tam síce "naviac práce iba písomne".
Ale nie je tam, kto ich schvaľuje, v akej lehote, ako sa oceňujú a kto preverí
ich opodstatnenosť.
***
11. Chýba prakticky akákoľvek úprava odovzdania diela
V zmluve je síce preberací protokol, ale nie je tam, čo
má obsahovať, aké doklady sa odovzdávajú, aké revízie musia byť vykonané, aké certifikáty,
návody, fotodokumentácia... Nič.
***
Celkovo táto zmluva pôsobí ako univerzálny vzor zmluvy o dielo, do ktorého niekto doplnil názov stavby a cenu.
A potom sa už veľmi nerozmýšľalo nad tým, že ide o obec, že
ide o verejné peniaze, že sa platí viac
ako polovica ceny dopredu, že ide o stavebné práce na bytovom dome a že obec by
mala mať pomerne silné poistky.
Obec pritom pri nakladaní so svojím majetkom naozaj NEMÁ úplnú voľnosť. Zákon o
majetku obcí jej výslovne ukladá povinnosť majetok obce zveľaďovať, chrániť a
zhodnocovať a používať všetky právne prostriedky na jeho ochranu. Zároveň sa
pri nakladaní s verejnými prostriedkami uplatňujú princípy hospodárnosti, efektívnosti
a účinnosti.
3. Prílohy
K OTÁZKE
č. 1 – Žiadam o
sprístupnenie dokumentu upravujúceho tvorbu,
správu, použitie, prípadne spôsob
účtovania fondu opráv bytového domu súp. č. 624.
V infožiadosti som sa v otázke č. 1. pýtala na dokument
upravujúci tvorbu fondu opráv, správu a použitie fondu opráv a spôsob
účtovania.
Obec ma odkázala na VZN č. 1/2026 a jeho prílohy.
Nuž, podľa správnosti (teda podľa
ustanovení infozákona) mi obec mala tie prílohy buď rovno poslať, alebo v prípade
verejnej dostupnosti mala poslať priamy link.
Ja sa našťastie na webe obce vyznám, takže viem, kde VZN nájdem. Ale...
Ale to je ten problém. (Samozrejme) dobre poznám aj to VZN, takže viem, že niektoré veci rieši síce pomerne podrobne, ale iné vôbec.
VZN uvádza, že fond sa tvorí z úhrad za užívanie bytov od nájomcov; obec tvorí fond minimálne vo výške 0,5 % obstarávacej ceny bytov a nepoužité prostriedky prechádzajú do ďalšieho roka.
Ďalej je vo VZN určené, že fond možno použiť na prevádzku, údržbu, opravy, obnovu, modernizáciu, rekonštrukciu bytového domu a neodkladné opravy pri haváriách.
VZN všakuvádza iba to, že fond sa eviduje samostatne
a správu vykonáva obec prostredníctvom obecného úradu.
V rámci VZN to je v poriadku, ale stále tak nie je
jasné, kto konkrétne fond spravuje, akým spôsobom sa vedie evidencia, aké
výstupy sa vyhotovujú, ako sa kontroluje čerpanie a kto zodpovedá za správnosť
evidencie.
Ďalej VZN neobsahuje spôsob účtovania fondu, pravidlá vedenia analytickej evidencie, pravidlá účtovania príjmov a výdavkov, ani pravidlá vyúčtovania fondu.
Inými slovami – VZN potvrdzuje existenciu fondu, ale
prakticky nevysvetľuje, ako sa fond účtovne a evidenčne vedie.
Na to som sa pýtala – a odpoveď som nedostala.
***
K OTÁZKE č. 2 – Žiadam o sprístupnenie prehľadu čerpania fondu opráv bytového domu súp. č. 624 za obdobie od 1.1.2024 do dňa vybavenia tejto žiadosti, a to v rozsahu: dátum čerpania, účel čerpania, výška čerpania. Zároveň žiadam uviesť aktuálny zostatok fondu opráv ku dňu vybavenia žiadosti.
Obec mi poskytla dve tabuľky s prehľadom čerpania.
Vyplýva z nich, že v roku 2024 sa z fondu opráv čerpala približne suma, ktorá
do fondu aj pribudla (do plusu 15 519,00 € a 14 017,05 € do
mínusu). V roku 2025 však výdavky výrazne vzrástli a fond sa začal znižovať (do
plusu 15 219,32 €, minulo sa 29 992,44 €).
Stav fondu k 1.1.2026 bol 41 775,89 €. V čase odpovede na moju
infožiadosť (26.5.2026) obec uviedla zostatok fondu opráv vo výške 46 947,29
€.
Cena diela (oprava pavlačí) je podľa zmluvy 45 843,40 €
+ DPH 23 % 10 543,98 €, čiže spolu 56 387,38 €.
Štatutár obce teda v marci podpísal zmluvu, na zaplatenie ktorej nemal
dostatok financií. A zrejme ich nebude mať ani do konca roka 2026.
Poďme na to podrobne.
DPH sa platí z toho istého fondu opráv. Nie je to tak, že by obec zaplatí (alebo už zaplatila) cenu diela a DPH sa nejako "stratí" ("stratilo") alebo uhradí (uhradilo) z iného zdroja.
Obec je v podkladoch uvedená ako neplatca DPH. To
je podstatné. Pri zákazke je výslovne uvedené: "Zadávateľ nie je platca DPH."
To znamená, že obec si nemôže odpočítať DPH, je to pre obec
normálny náklad a z fondu sa musí zaplatiť celých 56 387,38 €.
Teraz matematika.
Stav fondu k 1. 1. 2026: 41 775,89 €. Ak do fondu do konca roka 2026 pribudne približne ďalších 15 000 €, bude v ňom okolo: 41 775,89 + 15 000 = 56 775,89 €
Po zaplatení pavlačí 56 775,89 – 56 387,38 = 388,51 €
A to sme ešte nezaplatili mzdu správcu (približne 2 500 €) ani mzdu kuriča (1 800 € podľa roku 2025), neplatili sme Skylink, revízie, drobné opravy, spoločné priestory, prípadné drobné poruchy... atď.
Čiže ak budú bežné výdavky aspoň približne na úrovni minulých rokov, fond sa ku koncu roka dostane (v lepšom prípade) na nulu alebo (v horšom) do mínusu, respektíve obec bude musieť hľadať iný zdroj financovania.
(Mimochodom, z čoho bol do roku 2025 platený kurič? Vo
výdavkoch za rok 2024 mzda pre kuriča nie je. Pracoval zadarmo? Alebo sa dovtedy
v bytovke nekúrilo?)
(A ešte – kto je vlastne správca 21BJ? Na webe obce je správa bytovky súčasťou
pracovnej náplne zamestnankyne úradu. Platíme za správu bytovky dvom ľuďom?
Prečo?)
https://www.zahorskaves.sk/25800/obecny-urad

***
K OTÁZKE č. 3 – Žiadam o sprístupnenie všetkých dokumentov týkajúcich sa schválenia financovania zákazky "Rekonštrukcia pavlačí bytového domu 1.–3. NP". Najmä žiadam o rozhodnutia, schválenia, stanoviská, interné akty riadenia, zápisnice, uznesenia, rozpočtové opatrenia, alebo iné dokumenty, na základe ktorých bolo rozhodnuté o realizácii zákazky a o spôsobe jej financovania.
Vo VZN 1/2026 sa výslovne uvádza: "Použitie fondu prevádzky, údržby a opráv schvaľuje obecné zastupiteľstvo, a to schválením plánu opráv a údržby, ktorý spracúva a na schválenie obecnému zastupiteľstvu predkladá starosta."
To je pomerne jednoznačná formulácia.
Z VZN teda vyplýva, že starosta/obecný úrad má vypracovať plán opráv a údržby, plán má byť predložený obecnému zastupiteľstvu, zastupiteľstvo má tento plán schváliť a práve týmto schválením sa schvaľuje použitie fondu.
*
V prípade pavlačí však obecné zastupiteľstvo
neschvaľovalo žiadny plán opráv a údržby, ani použitie fondu opráv na
rekonštrukciu pavlačí. Neexistuje uznesenie o použití fondu a neexistuje
zápisnica, z ktorej by bolo možné zistiť, že zastupiteľstvo rozhodlo o použití
fondu na tento konkrétny účel.
***
Obec (odznelo na jednom zo zasadnutí finančnej komisie, čiže mimo záznam) argumentuje tým, že v rozpočte obce na rok 2026 existuje položka: "21 BJ – zapojenie FO". (FO = fond opráv)
Podľa mňa je to veľmi slabý argument.
Táto položka totiž nehovorí, na aký konkrétny účel majú byť peniaze použité;
ani v akej výške majú byť použité. Tiež tam nie je uvedené, že ide práve o
rekonštrukciu pavlačí. Nenahrádza plán opráv a údržby, ktorý VZN výslovne
predpokladá a sama osebe nepredstavuje rozhodnutie o použití fondu na konkrétnu
investičnú akciu.
A ešte jedna vec.
Aj keby sa na zasadnutí (aspoň) niektorej z komisií neformálne povedalo: "Asi
by sme to mohli použiť na pavlače," tak z pohľadu dokumentovania rozhodovania
obce je rozhodujúce, čo je v uzneseniach, v zápisnici a v schválených
dokumentoch.
Nie to, čo si kto pamätá, myslí
alebo si myslí, že sa povedalo.
***
Navyše, podľa § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa verejné prostriedky môžu používať len na účely, na ktoré boli rozpočtované, a subjekt verejnej správy môže prijímať záväzky len v rozsahu, v akom má zabezpečené ich krytie v rozpočte.
Ak v rozpočte nie je položka na rekonštrukciu pavlačí, nebolo prijaté rozpočtové opatrenie, neexistuje schválený plán použitia fondu, a dokonca vzniká oprávnená pochybnosť o výške krytia, tak je úplne legitímna otázka: Na základe akého finančného krytia štatutár podpísal zmluvu za viac ako 56 000 €?
*
Okrem toho - bytovka z roku 2007 nie je nový objekt. Za sebou má skoro dvadsať
rokov a pred sebou ďalšie desiatky rokov prevádzky a môžu nastať (napríklad) havárie
rozvodov, poruchy kanalizácie, strechy, hydroizolácie, budú potrebné väčšie
opravy spoločných priestorov, alebo bude potrebná výmena technologických
prvkov.
Fond opráv pritom počas rokov nerastie (v lepšom prípade koľko do nebo pribudne, toľko z neho
aj odbudne) a po rekonštrukcii pavlačí v ňom zostane minimum financií.
Alebo aj nič.
*
Ďalej.
Obec v odpovedi na túto otázku uviedla, že konala na základe kontrol a ÚSTNYCH
požiadaviek nájomcov.
Ku kontrolám obec neposkytla žiadne podklady a ani sa nevyjadrila k ich
ne/existencii.
Rovnako ústna požiadavka je z pohľadu kontroly verejných financií veľmi
problematická vec. Ak neexistuje žiadny písomný záznam, spätne sa prakticky
nedá overiť, kto požiadavku predložil, kedy ju predložil, čo presne navrhoval,
ani na základe akých informácií.
Vo verejnej správe totiž nestačí povedať "niekto povedal" alebo "bolo
odporučené". Rozhodnutia o použití verejných prostriedkov majú byť
dohľadateľné, overiteľné a primerane zdokumentované. Inak sa z nich stávajú len
rozprávky starej matere.
Alebo inak – ak by napríklad v pondelok nejaký pán Kapusta prišiel na
obecný úrad a povedal: "Myslím si, že treba opraviť strechu na colnici, vybudovať
chodník na Stupavskej a konečne vyriešiť parkovisko pri pošte," z jeho
ústneho názoru sa nestáva odborný podklad na minutie desiatok tisíc eur.
***
K OTÁZKE
č. 4 – Žiadam o
sprístupnenie všetkých
dokumentov týkajúcich sa výberu zhotoviteľa predmetnej zákazky, najmä výzvy na
predloženie ponuky, cenových ponúk, prieskumu trhu, vyhodnotenia ponúk, zápisov
z vyhodnotenia, rozhodnutia o výbere zhotoviteľa, prípadnej komunikácie s uchádzačmi.
Zároveň žiadam uviesť, kedy bol zhotoviteľ vybraný a kto o jeho výbere
rozhodol.
Obec mi poslala výzvu trom miestnym podnikateľom na predloženie cenovej
ponuky z TENDERnet, zápisnicu z vyhodnotenia dvoch došlých cenových
ponúk a rozpočet k rekonštrukcii.
Vo výzve a v zápisnici sa pritom na viacerých miestach spomína výmer/výkaz,
ktorý má byť prílohou zadania. Ten mi však obec neposkytla.
Výkaz/výmer je v podstate rozpis jednotlivých stavebných prác, ich množstiev
(m², bm, ks, t...) a technických položiek, ktoré majú byť ocenené. Bez neho sa
zákazka v hodnote viac ako 56 000 € posudzuje veľmi ťažko. Ak výkaz neexistoval,
nie je vôbec jasné, podľa čoho mali uchádzači svoje ponuky naceniť.
Do úvahy teda prichádzajú tri možnosti:
a) výmer bol prílohou zadania, ale zabudli mi ho poslať;
b) výmer vôbec neexistoval (čo by bolo dosť zvláštne);
c) výmer existuje, ale obec ho nepovažovala za dokument súvisiaci s verejným
obstarávaním (čo by bolo tiež zvláštne).
No a k tomu rozpočtu.
Nie je uvedený autor; dátum vypracovania; nie je uvedené, z akých podkladov
vychádza; nie je uvedené, kto ho schválil; či ide o projektantský rozpočet; a a
nie je ani zrejmé, či ide o predpokladanú hodnotu zákazky, alebo cenovú ponuku úspešného uchádzača.
Dá sa síce logicky predpokladať, že tento dokument vypracoval niekto z firmy
pána Homera, ale... ja si ako občan nemám čo domýšľať. Ak sa obce na niečo
jasne pýtam, mám dostať jednoznačnú odpoveď.
*
Teraz sa poďme pozrieť na samotný výber zhotoviteľa.
Obec má pri takýchto zákazkách preukázať, že si cenu nevycucala z prsta. Preto
zvyčajne osloví aspoň tri firmy a porovná ich ponuky. Hovorí sa tomu prieskum
trhu. Môže ho urobiť obyčajnými e-mailami alebo cez systém TENDERnet.
TENDERnet sám o sebe pritom nezaručuje transparentnosť, ani nerozhoduje, koho
obec osloví. Je to len elektronický nástroj. Oslovené firmy, rozsah zákazky a
konečné rozhodnutia určuje vždy obec.
No a tu sa dostávame k podstate mojej otázky. Pýtala som sa, KTO rozhodol, že
oslovené budú práve tieto tri firmy, KEDY bolo toto rozhodnutie prijaté a NA
ZÁKLADE AKÝCH KRITÉRIÍ boli oslovené vybrané firmy.
Z podkladov viem zistiť,
kedy bola vytvorená požiadavka v TENDERnet. Neviem však, kto rozhodol, že
oslovené budú firmy pána Homera, pána Tomáška a firma Marpetstav, pričom všetky
tri majú sídlo v Záhorskej Vsi.
Obec mi neposlala žiadne interné rozhodnutie, zápis, poznámky, či prieskum trhu, ani zoznam potenciálnych dodávateľov, kritériá výberu oslovených firiem, alebo dokonca zdôvodnenie, prečo práve iba miestne firmy a nie napríklad firma z Vysokej. Alebo zo Zohoru. Alebo dokonca z východného Slovenska (ako v prípade rekonštrukcie multifunkčného ihriska).
V bežnom živote (keď človek platí z vlastnej peňaženky) si zadávateľ vyberá
remeselníka podľa referencií, skúseností, ceny alebo odporúčania.
Pri nakladaní s verejnými peniazmi by tiež malo byť možné spätne zistiť, prečo
obec oslovila práve konkrétne firmy. V tomto prípade sa to z predložených
dokumentov jednoducho zistiť nedá.
***
K OTÁZKE č. 5 – Žiadam o sprístupnenie všetkých dokumentov týkajúcich sa technického stavu pavlačí a prípravy predmetnej rekonštrukcie, najmä projektovej dokumentácie, technických správ, stavebných posudkov, diagnostiky, zápisov o vadách, reklamačných zápisov, servisných zásahov, kontrolných správ, fotodokumentácie, alebo iných dokumentov, ktoré súvisia s technickým stavom pavlačí alebo s prípravou predmetnej rekonštrukcie.
V odpovedi obec uviedla, že "stavebnou firmou bola odporučená celková
rekonštrukcia predmetných závad".
Ako prosím?
Ktorá stavebná firma?
Kedy
sa na pavlače pozerala?
Na
základe čoho dospela k tomuto záveru?
Išlo o odbornú
obhliadku alebo len neformálny rozhovor?
Existuje k tomu zápis?
Existuje
cenový odhad? Existuje
aspoň jeden e-mail?
Ďalej mi obec poslala niekoľko fotografií zachytávajúcich stav pavlačí. A stále
sme v krajine, kde sú pravidlá postavené na hlavu.
Z fotografií je zrejmé, že pavlače nie sú v ideálnom stave. Vidno opadanú
omietku, miestami odutú dlažbu a koróziu zábradlia. To však samo osebe ešte
nevysvetľuje, prečo bola ako PRIORITA zvolená práve rekonštrukcia pavlačí. Prečo
práve TERAZ, prečo práve v tomto ROZSAHU, a kto dospel k záveru, že ide o
najnaliehavejší problém bytového domu.
Neexistuje technický posudok, diagnostika, odborné posúdenie, zápis z
obhliadky, plán opráv, analýza priorít, alebo akýkoľvek iný dokument, ktorý by
tieto otázky zodpovedal.
Inými slovami a ešte raz –
medzi fotografiami opadanej omietky a zmluvou za viac ako
56 000 € chýba prakticky celý rozhodovací proces.
1. Aký
je technický stav? Existuje posudok?
2. Aké sú varianty riešenia? Lokálna oprava? Čiastočná sanácia? Kompletná
rekonštrukcia?
3. Koľko stoja jednotlivé varianty?
4. Prečo bol vybraný práve tento variant?
5. Aké ďalšie potreby má bytový dom?
6. Prečo dostali pavlače absolútnu prioritu?
Takýto postup – s niekým si proste pokecám a ono to nejako dopadne –
si môže dovoliť majiteľ súkromného domu.
Nie správca obecného majetku.
4. Podklady
Fond opráv a jeho čerpanie
***
Verejné obstarávanie
***
Fotodokumentácia
5. Zákony
1. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
§ 7 ods. 1: Obec pri výkone samosprávy najmä hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi za podmienok ustanovených zákonom.
Ďalej z tohto zákona vyplýva, že obec je povinná zabezpečovať riadnu
správu svojho majetku a finančných prostriedkov.
***
2. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
§ 7 ods. 1: Orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.
§ 7 ods. 2 : Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať.
A ďalej – (obce) sú povinné najmä udržiavať a užívať
majetok, chrániť ho pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím a
používať všetky právne prostriedky na jeho ochranu.
***
3. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
Ten síce nehovorí priamo o ochrane majetku tak explicitne ako zákon o majetku obcí, ale zavádza princípy hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.
Toto sa často označuje ako princíp 3E:
- Economy (hospodárnosť),
- Efficiency (efektívnosť),
- Effectiveness (účinnosť).
Pri verejných peniazoch sa tieto princípy používajú
prakticky neustále.
***
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
Tento zákon sa tiež opiera o princípy hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.
Dovetok
A ešte tu máme zásady
hospodárenia s majetkom obce, náš interný dokument, ktorý sme si "šili na
mieru".
Zásady hospodárenia s majetkom obce Záhorská Ves boli schválené obecným
zastupiteľstvom uznesením číslo 65/2024 zo dňa 23.07.2024 a nadobudli účinnosť dňom 1.08.2024.
Podpísaný Pavol Danihel.
Vyberám z dokumentu:
–
obecné zastupiteľstvo schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce
a kontroluje hospodárenie s ním;
–
majetok obce sa má využívať účelne, hospodárne a chrániť pred poškodením,
stratou alebo zmenšením;
–
rozhodnutia týkajúce sa majetku obce majú byť vykonávané písomne a riadne
zdokumentované;
–
ak sa zistí škoda alebo problém s majetkom obce, majú existovať podklady o jej
vzniku, priebehu a riešení;
– pri nakladaní s majetkom obce má byť možné spätne overiť, prečo sa prijalo
konkrétne rozhodnutie a na základe akých podkladov.
Zásady hospodárenia s majetkom
obce nie sú len formalita. Ich zmyslom je, aby sa aj po rokoch dalo zistiť, kto
rozhodol, na základe akých informácií rozhodol a prečo sa obec rozhodla minúť
verejné prostriedky práve týmto spôsobom. Ak tieto informácie neexistujú alebo
ich obec nevie predložiť, kontrola hospodárenia s majetkom obce sa stáva
prakticky nemožnou.
***
A teda – aj keby boli pavlače naozaj v katastrofálnom stave a rekonštrukcia
bola úplne rozumná, stále zostávajú tieto otázky:
Prečo sa o tom dva roky verejne
nehovorilo?
Prečo sa to neobjavilo pri
schvaľovaní rozpočtu na rok 2026?
Prečo neexistujú podklady o
technickom stave?
Prečo neexistuje zdokumentované
odporúčanie na celkovú rekonštrukciu?
Prečo sa vybral práve tento
rozsah prác?
Prečo sa má minúť prakticky celý
fond opráv?
A hlavne: ako je možné, že
zmluva za viac ako 56-tisíc eur vznikla bez prerokovania v orgánoch obce a bez
informovania poslancov?
A toto všetko sa deje v situácii, keď má štatutár
v zastupiteľstve stabilnú väčšinu. Môže teda predložiť podklady, prerokovať vec v
komisii a následne ju predložiť zastupiteľstvu. S vysokou pravdepodobnosťou by
celý proces prebehol úplne hladko.
Keď sa procesy obchádzajú aj v takej situácii, prirodzene vzniká otázka: "WHY???"
(But... There is no 'that's why'...)
PS pre cezpoľného čitateľa – na náhľadovej fotke je pohľad do dvora obecnej bytovky. Fotografia je z 2.7.2026. Práce sa teda začali a mali by byť hotové do konca septembra.

Súvisiace články:
seriál o infožiadostiach nájdete TU