211 - finančná hotovosť

Zase peniaze
Túto
infožiadosť som posielala na obecný úrad 13.7.2026. Vypracovanie odpovede zabralo
podľa môjho odhadu asi dve hodiny, do archívu kvôli tomu zrejme nebolo treba
ísť. Každopádne a napriek ďalšiemu nestránkovému dňu, obec reagovala až na
dvanásty pracovný deň. Tentoraz boli riadne zodpovedané všetky otázky. Tak
fajn.
Až na to, že obec vo svojej odpovedi zároveň oficiálne opísala spôsob
nakladania s obecnou hotovosťou, ktorý nezodpovedá jej vlastnému vnútornému
predpisu. A pri bližšom pohľade vyvoláva pomerne vážne otázky o tom, ako je
obecná hotovosť chránená a kontrolovaná.
Infožiadosť 13.7.2026


Odpoveď obce 29.7.2026


(V prílohách bola riadne priložená aj poistná zmluva. Ak ju chce niekto vidieť, na požiadanie pošlem.)
No, teraz trochu viac k téme.
Zákon o majetku obcí ukladá orgánom obce povinnosť obecný
majetok chrániť, okrem iného pred stratou alebo zneužitím. Zákon o účtovníctve
zase stanovuje pravidlá, ktorých cieľom je okrem iného zabezpečiť
preukázateľnosť účtovníctva a overenie súladu účtovného stavu majetku so
skutočnosťou.
A ako to teda funguje v praxi v našej obci?
Na prvý pohľad môže odpoveď obce pôsobiť pomerne uspokojivo. Existuje vnútorný predpis, zamestnanci majú uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti, vedie sa pokladničná kniha, robia sa denné uzávierky a obec má určený aj maximálny zostatok pokladničnej hotovosti vo výške 5 000 €.
Pri podrobnejšom čítaní však vzniká pomerne zásadný problém.
Vnútorný predpis obce stanovuje, že pokladničná hotovosť sa uchováva v
trezore umiestnenom v zamrežovanej miestnosti a že trezor má byť vždy
uzamknutý, a to počas pokladničných aj mimo pokladničných hodín.
Samotná odpoveď obce pritom nijako nevysvetľuje, kde sa toto predpísané
zabezpečenie nachádza, ani ako sa uvedené ustanovenie vnútorného predpisu v
praxi dodržiava.
Pokiaľ viem, takúto miestnosť obecný úrad však nemá.
Ale, pochopiteľne, neviem všetko
o všetkých vnútorných priestoroch úradu.
Ešte zaujímavejšie je to však pri kompe.
Kompa premáva aj cez víkendy a sviatky a prevádzka končí o
22.00 hod. Obec pritom nemá nočný trezor, do ktorého by bolo možné po skončení
prevádzky bezpečne vložiť dennú tržbu.
Ako sa teda postupuje?
Obec to vo svojej odpovedi opísala veľmi jednoducho: "Tržbovú hotovosť pokladníci poobednej zmeny berú osobne do svojej ochrany, ráno odovzdávajú do pokladnice kompy."
Inými slovami, peniaze patriace obci po skončení prevádzky odchádzajú
z pracoviska spolu so zamestnancom.
Kde sú potom uložené, odpoveď neuvádza.
Nevieme teda, či ich zamestnanec uchováva doma, v aute, vo
vlastnom trezore alebo iným spôsobom. Nevieme ani to, aké pravidlá obec
stanovila pre ich ochranu počas tejto doby. Vnútorný predpis, ktorý mi obec
poskytla, totiž opisuje úplne iný spôsob úschovy: hotovosť má byť uložená v
uzamknutom trezore v zamrežovanej miestnosti.
Takto nastavený systém nepredstavuje riziko iba pre majetok obce. Obec prenáša
zodpovednosť za ochranu tržbovej hotovosti mimo pracoviska priamo na svojich
zamestnancov. Ak by počas tejto doby došlo k strate, odcudzeniu alebo inej
škodovej udalosti, vzniká otázka nielen poistného krytia a zodpovednosti za
škodu, ale aj toho, či obec vytvorila svojim zamestnancom primerané podmienky
na bezpečné nakladanie so zverenou hotovosťou.
Nejde pritom o nový alebo dosiaľ neidentifikovaný problém. Otázka bezpečného uloženia tržby po skončení prevádzky kompy bola v minulých rokoch opakovane otvorená aj na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a medzi navrhovanými riešeniami bol nočný trezor. K jeho zriadeniu však nedošlo.
Z odpovede obce na moju infožiadosť v roku 2026 vyplýva, že tržbovú hotovosť poobednej zmeny naďalej berú pokladníci "osobne do svojej ochrany" a následne ju odovzdávajú do pokladnice kompy.
Hmotná zodpovednosť nie je kontrolný mechanizmus
Tu je dobré vysvetliť jednu pomerne jednoduchú vec. Ak má zamestnanec podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, neznamená to, že je tým automaticky zabezpečená kontrola hotovosti. Znamená to predovšetkým, že je stanovená jeho zodpovednosť za zverené hodnoty.
To však samo osebe neodpovedá na dve iné otázky:
Koľko peňazí malo byť odovzdaných?
a
Ako obec nezávisle overuje, že presne táto suma bola aj
odovzdaná?
Predstavme si úplne jednoduchý modelový príklad.
Počas dňa zaplatia cestujúci za prepravu spolu 1 000 € v
hotovosti. Na konci zmeny treba vedieť nielen to, že zamestnanec nasledujúce
ráno odovzdal 1 000 €. Potrebujeme mať aj spoľahlivý spôsob, ako
nezávisle zistiť, že denná tržba mala byť práve 1 000 €.
Na to slúžia kontrolné mechanizmy – evidencia jednotlivých
predajov, pokladničný systém, uzávierky a ďalšie údaje, ktoré umožňujú porovnať
evidovaný predaj so skutočne odovzdanými peniazmi.
Samotný podpis človeka, ktorý peniaze prijímal, pritom takýmto
nezávislým kontrolným mechanizmom nie je.
Za zmienku stojí aj ďalšia vec.
Pri pokladni kompy nie je umiestnená kamera, hoci otázka kamerového dohľadu nad týmto pracoviskom bola v minulosti opakovane otvorená. Ako dôvod problémov s jej zavedením bolo uvádzané internetové pripojenie. Samotná eKasa však na pracovisku funguje.
Samozrejme, kamera a eKasa nemajú rovnaké technické nároky na dátové pripojenie, preto z toho nemožno automaticky vyvodzovať, že rovnaké pripojenie postačuje aj pre kamerový systém. Otázka však zostáva: ak obec na tomto pracovisku denne prijíma hotovosť a následne zveruje zamestnancom jej ochranu a odovzdanie, prečo za celé roky nenašla technické riešenie kamerového dohľadu nad priestorom pokladne?
Kamerový systém pritom nie je iba nástrojom ochrany obecného majetku; pri prípadnom spore alebo nezrovnalosti môže chrániť aj samotného zamestnanca.
Kde sa končí kontrolovateľná cesta peňazí?
Podľa odpovede obce službukonajúci pokladník po skončení zmeny vykoná dennú uzávierku a následne hotovosť odovzdá pokladníkovi pokladnice kompy. Obec zároveň uvádza, že pri dvojzmennej prevádzke službukonajúci pokladníci neodovzdávajú tržbu ďalšiemu zamestnancovi, ale každý zodpovedá za svoju hotovosť počas svojej zmeny.
Pri poobednej zmene však nastáva ďalší krok: zamestnanec si hotovosť vezme so sebou.
A tým vzniká obdobie, počas ktorého sa obecné peniaze
nenachádzajú ani v pokladni kompy, ani v obecnom trezore, ale v osobnej
dispozícii zamestnanca.
To nemusí automaticky znamenať, že sa s peniazmi deje niečo
nesprávne. Znamená to však, že obec by mala mať veľmi jasne stanovené, ako
sa s nimi počas tohto obdobia nakladá, kde sa uchovávajú, ako sú zabezpečené a
ako sa následne kontroluje ich odovzdanie.
Z poskytnutého vnútorného predpisu takéto pravidlá
nevyplývajú.
A čo poistenie?
Obec uvádza, že pri manipulácii alebo schodku s tržbovou hotovosťou uzatvorili pokladníci osobné poistné zmluvy. To je však opäť iná otázka.
Poistenie môže riešiť následky určitej škodovej udalosti. Nenahrádza pravidlá bezpečnej úschovy ani systém kontroly hotovosti.
Navyše obec vo svojej odpovedi odkazuje na poistnú zmluvu spoločnosti Allianz, v ktorej majú byť hotovosť a ceniny pripoistené. Bez presného preskúmania podmienok tejto poistnej zmluvy však nemožno automaticky predpokladať, že poistné krytie sa vzťahuje aj na situáciu, keď zamestnanec po skončení pracovnej zmeny odnesie obecnú hotovosť mimo pracoviska a uchováva ju tam do nasledujúceho pracovného dňa.
A tu sa dostávame k ďalšej zaujímavej veci. Predpis hovorí jedno, odpoveď opisuje druhé.
Podľa vnútorného predpisu: hotovosť → uzamknutý trezor v zamrežovanej miestnosti.
Podľa odpovede obce pri poobednej zmene na kompe: hotovosť → zamestnanec → noc, prípadne víkend alebo
sviatok → pokladnica kompy.
To nie je detail. Je to úplne iný spôsob nakladania s obecnými peniazmi, než
aký opisuje predložený vnútorný predpis.
A práve preto ma po prečítaní odpovede obce zaujímajú
predovšetkým tri veľmi jednoduché otázky:
Kde sa obecná hotovosť nachádza od skončenia poobednej
zmeny do jej odovzdania?
Akými pravidlami je upravené jej zabezpečenie počas tejto
doby?
Akým nezávislým spôsobom obec kontroluje, že suma, ktorá
mala byť odovzdaná, bola skutočne v plnej výške aj odovzdaná?
Na tieto otázky som v poskytnutých dokumentoch odpoveď
nenašla.
Pri nakladaní s cudzími peniazmi totiž nestačí vedieť, kto
za túto hotovosť zodpovedá. Dobre nastavený systém má zabezpečiť aj to, aby bolo možné
spätne overiť, koľko peňazí bolo prijatých, kde sa nachádzali a či boli všetky
riadne odovzdané.
Navyše, dobrý systém ochrany majetku sa nenastavuje podľa toho, či sa doteraz
niečo stalo. Nastavuje sa tak, aby sa minimalizovalo riziko, že sa niečo stane
– a aby bolo v prípade problému možné presne zistiť, čo sa stalo, kedy sa to
stalo a kto za čo zodpovedal.
PS pre "cezpoľných" čitateľov – na náhľadovej fotografii je záber na osirelú informačnú tabuľu na Povodňovom námestí. Druhá z tabúľ niekedy na prelome júla a augusta zmizla. Mailom som na obecnom úrade informovala, či sa podarilo z kamerového systému zistiť, čo sa s ňou stalo. Oceňujem, že obec reagovala, odpoveď na moju otázku som však nedostala. Takže síce neviem, čo sa udialo, ale dozvedela som sa, že teraz je (údajne) tabuľa na obecnom úrade a bude osadená. Bez uvedenia dátumu.
fotené 28.7.2026

fotené 6.8.2026

Súvisiace články:
seriál o infožiadostiach nájdete TU